Dvaja muži v meste

Brilantní, pravdivý a neuvěřitelně smutný příběh o muži, který kdysi udělal hloupost, za kterou si odpykal svůj trest a i když se chtěl zařadit zpět do společnosti, vinou kreaturního policejního inspektora mu to nebylo dovoleno. Alain Delon podává jeden ze svých nejlepších životních výkonů a vše mu do puntíku věříte. Další francouzská legenda Jean Gabin, představitel vychovatele Cazaneuva a zároveň člověka, který jako jeden z mála ví, že Gino (Delon) se doopravdy změnil, hraje také na výbornou. Konec je opravdu hodně nespravedlivý a být na jeho místě, myslím, že by jste jednali ve všech okamžicích naprosto stejně. Jedna z nejlepších francouzských kriminálek a že Francouzi umí výtečné!.....Vychovatel Cazaneuva na policejního komisaře:"Nezapomeňte, že zločince lze i vyrobit."....až po skončení filmu jsem si plně uvědomil, jak je to jednoduché!! (12.08.2008)

Film Dva muži ve městě je obzvlášť v závěru skutečně hodně působivým dílem, jehož poselství o krutosti výkonu nejvyššího trestu platí dodnes. Skvělé je charismatické a minimalistické herectví Jeana Gabina, který dokazuje že málo může být někdy hodně, ale výraznou postavu vytvořil i Michel Bouquet, jehož komisař je odpudivý skutečně kvalitně. Přesto mi však ve filmu vše úplně nesedlo. Podobně jako u jiných jinak dobrých francouzských filmů mi některé dialogové pasáže přijdou povrchní, nesouvislé a předvídatelné, přesto však se jedná o doporučeníhodný snímek. (26.09.2013)

Silná herecká zostava. Gabin, Delon a "gilotína"...Zaujímavo podaný film s komentujúcim vnútorným hlasom Gabina, ktorý rozpráva príbeh bývalého gangstra. Po prepustení z väznice je Delonova cesta za spokojným a kľudným životom dosť komplikovaná, jeho zlodejská minulosť ho stále prenasleduje a policajti mu to neuľahčujú. Hlavne zbytočne horlivý a podozrievavý inšpektor, ktorý ho kedysi dostal za mreže. Jednoducho neverí, že bývalý zlodej urobil za minulosťou hrubú čiaru. Až záverečná scéna s gilotínou mi pripomenula, že som to kedysi dávno ako malý chlapec tajne videl. Film by mohol byť emocionálne silnejší, pretože príbeh na to má. Možno film trocha zostarol, možno si režisér schválne nechával od diváka odstup, no každopádne ide o veľmi dobrý film. (05.10.2016)

Dostať sa duchom do tohto filmu nebolo zpočiatku jednoduché, bránili mi v tom niektoré dejové skratky a nedotiahnutosti. Napríklad som nechápal idylický návrat domov po dlhých rokoch vo väzení, kde hrdinu čaká krásna a trpezlivá milujúca manželka. Ale film sa našťastie dostal časom do úplne iných sfér a jeho prekvapivo obsiahle posolstvo jeho chyby ospravedlňuje, až zakrýva. Giovanni síce odcudzuje jednostranný pohľad na bývalých zločincov políciou, justíciou a celým štátnym aparátom, "ktorý zabíja", lenže on robí to isté pri jeho zobrazovaní. Komisár je bezdôvodne osobne zaujatý, aby hýbal dejom, prokurátor je zobrazený maximálne nesympaticky, porotca zaspáva, sudca si kreslí. Pôsobí to trochu naivne, ale akýkoľvek spôsob, akým dostať diváka tam, kam režisér chce, je správny, pokiaľ funguje. A nie je práve subjektivita to, čo robí filmy zaujímavými, kontroverznými a umeleckými? Posolstvo a emócie sú mi niekedy prednejšie, ako logika a objektívnosť. P.S.: Zhodou okolností je toto už tretí film, ktorý som videl, kde je Michel Bouguet v úlohe nesympatického vola. (19.01.2013)

,,MYSLÍM SI, ŽE KEĎ UŽ ZLOČIN EXISTUJE, JE NUTNÉ ZAMERAŤ SA NA PRÍČINY ZLOČINU, NIE IBA NA ZLOČINCOV.“ __ Tento film musel urobiť riadne rošambo vo francúzskej spoločnosti. Kritika zriadenia v pohľade na 10 rokov väzneného recidivistu snažiaceho sa o nápravu a opätovnú snahu žiť usporiadaným životom, v čom mu bráni policajný aparát vidiaceho v ňom rodeného zločinca načisto vyčiarknutého zo spoločnosti. Jednotlivec ako obeť systému zneužívajúcej svoju moc myslím za obdobia totality a normalizácie mal čo povedať aj československým divákom, o to viac sa v ňom objavujúce motívy budovaného strachu z polície, udavačstvo prípadne návrhy na opustenie (čiže emigráciu) z krajiny. Nerozumiem komentárom, ktoré si viacej všímajú Depardieua ako posolstvo filmu a ešte viacej tým, ktorí dej prirovnávajú k Bedárom. Celému filmu jasne dominuje trojica mužov – odporný policajný inšpektor (,,To je posadnutosť?“ ,,Nie, presvedčenie.“) – jedna z najnechutnejších filmových postáv akú som mal možnosť vidieť, Jean Gabin neústupčivo bojujúci proti tvrdej legislatíve (,,Ich úlohou nie je odpúšťať.“) a Delon, pre ktorého predstavuje jeho úloha zásadný bod v kariére (,,Viete na čo myslím ja?“ ,,Áno, na moju smrť, som nato zvyknutý.“). Melancholická Sardeho hudba je napokon tiež úplne umlčaná, aby dodala na tiesnivosti surovému záveru. Aj mne pri pohľade na gilotínu vtedy prešiel mráz po chrbte. Toto všetko vyvažuje negatíva v očiach ostatných - agitáciu proti zrušeniu trestu smrti a z toho plynúce Gabinove zaujaté vyrozprávanie. __ ,,A TAK SOM VLASTNE PRVÝ KRÁT UVIDEL ONÚ VEC – SMRTIACI STROJ.“ (5769. hodnotenie, 293. komentár k filmu) (31.12.2017)