Žena na úteku

Neviem či je práve telenovela pre Kachorru to správne slovo. Pretože ak áno veľa „telenoviel“ by si z nej malo brať príklad. Najväčším mínusom (alebo kladom?? ) bolo, že Kachorra vznikla až po Divokom Anjelovi a fanúšikovia sa nevedeli zmieriť s tým, že tam nehrá ich milovaný Facuu a že Naty už neni zasnívaná služtička. Samozrejme že Divoký Anjel je klasika ale Kachorra stavia na úplne inom základe. Celá telenovela stojí na hlavnej hrdinke, Natalii Oreiro a kombinovania komediálneho a dramatického žánru, ktoré býva často trápne ale v Kachorre sa podarilo na 110%! Scénky ktoré mali byť vtipné, vtipné proste boli a nedalo sa na nich nesmiať, tobôž sa mi ešte nestalo že by som si povedal: „toto je nevydarený vtip, bolo to trápne“ čo zvyčajne pri mnohých seriáloch zvyknem. Tomu pomáha perfektný scenár a hlavne geniálne herecké výkony. Áno niektorí a možno aj fanúšikovia povedia, že Natalia sa moc nepredviedla ale s tým ja zásadne nesúhlasím. Natalia úžasne pracuje so svojím telom a mimikou. V niektorých scénach vzbudzuje záchvaty už len jej žmurkanie, alebo pohľady. Naopak v scénach dramatických jej ten srdečný plač naozaj človek verí. Ďalej je tu obrovská chémia medzi Nataliou Oreiro a hlavným predstaviteľom Pablom Ragom, pretože spolu vytvorili nádherný pár a sledovať vývoj ich vzťahu bolo proste úžasné. Natalia bola v romantických scénach (narozdiel od SMV ktoré sa vďaka Facundovy zase dočkalo väčšieho úspechu u fanúšikov) naozaj presvedčivá, v jej očiach som vedel čítať lásku, nesmelosť aj obavy. Dramatické sekvencie fungovali na výbornú. Narážam napríklad na časti 38 – 44 v ktorých režisér dokonale vystihol strach, beznádej a depresiu. Obavy hlavnej hrdinky a skľučujúci pocit. A tým sa dostávame k ďalšiemu kladu Kachorry. Colom, Miguel Colom režisér je proste génius. To ako pracuje s farbami, charaktermi postáv ktoré ženie do hĺbky a dostáva z hercov maximum pre danú postavu ... To je fakt umenie. Napríklad farebný štýl Kachorry, jej brčkavé vlasy, oblečenie – jej obrovské kvetiny a motýle akosi parodujú klasické hrdinky telenoviel ktoré večne vidíme v kvetinkových šatoch (Rosalinda) a dávajú tým najavo Kachorrinu obrovskú chuť do života, zvýrazňujú jej sebavedomie a v konečnom dôsledku aj atmosféru (k tomu sa dostanem neskôr). Naopak, keď sa Kachorra cíti skľúčená, nešťastná a seriál na chvíľu skĺzne do akejsi beznádeje oblečie si ležérne džíny a bielu mikinu, vlasy stiahne do copu a človek tak vidí v akom psychickom stave sa práve postava nachádza nielen v očiach herečky ale aj na jej výzore. Takto farebne rozdelené sú napríklad aj lokácie (ktoré mi v divokom anjelovy veľmi splývali) Kachorra sa oblieka do športových vecí, chodí v bielej, hnedej a čiernej a celkovo jej bar, ulica takto splývajú, splývajú aj postavy. Naopak akonáhle si Kachorra ofarbí vlasy na červeno a vytvorí si štýl prichádza do domu kde je všetko inak. Steny sú farebné, strop zelený, podlaha žltá a rovnaké je aj farebné rozpetie medzi postavami ktoré naozaj hýria všetkými farbami. Obrovské plus Kachorry sú nečiernobiele postavy. O málokom tu sa dá povedať, že je vyslovene kladný alebo záporný. Veď samotná hlavná hrdinka od prvej časti klame a vymýšľa si v každej vete!!! Potom je tu teta Bernarda, ktorá môže zo začiatku pôsobiť ako klasická záporáčka ktorá začne nenávidieť hlavnú hrdinku z nikomu známych príčin... Lenže sa časom dozvedáme že to tak nie je, že práve ona sa celý život starala o Bruna a jeho súrodencov, obetovala im svoj život a sama pri tom trpela vďaka nezáujmu mužov, môžeme aj počuť ako bola vychovávaná a keď si dá človek dohromady všetko čo sa v telenovele povie, zistí, že je to vlastne žena neskutočne nešťastná, ktorá je neistá a cíti strach vo vlastnom živote a preto sa v cudzom dome snaží ventilovať a chovať sa aspoň na chvíľu ako pani sutácie. Vynikajúca Verónica Llinás by si zaslúžila minimálne nomináciu na Emmy za túto postavu. Kachorra má kopu skvelých postáv a postavičiek, či je to Bruno ktorý bol kedysi zamilovaný a teraz cíti stach, uzatvára sa do vlastnej podnikateľskej ulity a snaží sa uniknúť pred svetom ktorého sa bojí, dobrosrdečná Pierina, záletník Chicihilo alebo sestry psychologičky, prachy-chtivé doktorky Melmanové. Aj keď je telenovela postavená hlavne na komických scénkach, predsa len je tú vážny základ. Kachorra je obvinená z vraždy, snaží sa dokázať nevinu. Preto sú tu úžasne spracované momenty Kachorrinej morálnej dilemy – keď je nútená ukradnúť peniaze aby si zachránila život. Divák sleduje jej obavy, strach, úzkosť keď sa potýka morálka a vychovanie s núdzou, strachom a túžbou po slobode. Málo kto vidí ako dokonale sa Kachorra hrá s ľudskými charaktermi a psychikou postáv, málo kto ocení dokonalé vyprofilovanie takmer každej postavy, alebo už len geniálny soundtrack – tretiu štúdiovku Natalie Oreiro Turmalinu.... Kachorra je úžasná telenovela, ktorá má priam elektrizujúci výboj. Nebuďte slepí a choďte si sami zistiť, že nepíšem len tak do vzduchu a že niečo na mojich slovách naozaj bude. O Kachorre by som toho mohol napísať ešte veľa, lenže radšej si ju idem zapnúť ako o tom len hovoriť. A fanúšikom odkazujem jednu vec. Väčšina z vás dalo tri hviezdičky, Facundo Arana je skvelý herec, Divoký anjel je klasika ale naozaj si myslíte, že je hodný tých dvoch hviezdičiek o ktoré ste Kachorru kvôli nemu ukrátili??? (18.02.2011) (menej) (viac)