Réžia:
Celine SongScenár:
Celine SongKamera:
Shabier KirchnerHrajú:
Greta Lee, Yoo Teo, John Magaro, Isaac Powell, Jojo T. Gibbs, Kristen Sieh, Nathan Clarkson, Emily Cass McDonnell, Keelia Clarkson, Seung-ah Moon, Jane Kim (viac)VOD (4)
Obsahy(1)
Čo by bolo keby? V kórejčine existuje slovo In-Yun, ktoré znamená ,,spojení osudom‘‘. Keď sa dvaja ľudia stretnú, znamená to, že ich osudy boli prepletené aj v ďalších životoch. Citlivá moderná romanca rozpráva príbeh spisovateľky Nory, a jej dvoch lások – tej detskej – Hae-Sunga, a tej dospelej – Arthura, odohrávajúci sa naprieč kontinentmi a desaťročiami. Noru a Hae-Sunga delia desaťtisíce kilometrov, spája ich však výnimočne hlboké puto. Po viac než dvoch dekádach odlúčenia sa stretávajú v New Yorku, kde Nora žije so svojim americkým manželom Arthurom. Nečakané stretnutie s osudovým mužom núti Noru pýtať sa zásadnú otázku – Čo by bolo, keby? Dojemnosť filmu nespočíva ani tak v stratenej láske, ako v aspektoch potenciálnych paralelných životov. (Filmtopia)
(viac)Videá (6)
Recenzie (171)
Keď som uvidel tak vysoko hodnotenú romantickú drámu, tak som sa celkom potešil. Avšak napokon bohužiaľ nedokážem zdieľať všeobecné nadšenie ostatných divákov. Nič proti konverzačkám (hoci je ich v poslednej dobe už pomerne dosť), ale keď sa do toho primieša ešte esencia lyrizmu, ťažkopádnosti a kórejskej strohosti, tak sa to u mňa akosi minulo účinku. To neustále zamýšľanie, čo by bolo keby, to by malo celkom grády, keby hlavní predstavitelia neboli takí utiahnutí a ich dialógy by prekročili nejakú líniu ústupčivosti. 1* za ideu, ale inak nič pre mňa. Sorry, Korea! ()
Trochu mi vadilo práve to, čo mnohí chvália. Prílišná jednoduchosť, nechcem povedať vyslovene nuda, ale pravda je, že ma to chytilo až od druhej polovice. Pochváliť musím hlavne dobrý výber hercov, páčil sa mi hlavne kórejský fešák v roli Hae-Sunga. Myslím, že podobné myšlienky sa melú v mnohých hlavách, aj v tej mojej. Kde by som bol, s kým by som bol, keby, keby... Jednoduché, citlivé, nenásilne prirodzené, ale čakal som trošku viac. Vzhľadom na to, že ide o debut, však klobúk dole... 60%. ()
Woody Allen kedysi predstavil divákovi Manhattan tak, že sme mali pocit, že sa ním prechádzame. Sofia Coppola to spravila s Tokiom a Richard Linklater s Viedňou, Parížom a Gréckom. Past Lives od Celine Song nemá ani zďaleka možnosť rovnať sa vyššie spomenutým snímkom. A dôvod je pomerne jednoduchý. Celé to pôsobí neodžito. Dobrá myšlienka, ku koncu dokonca aj nejaká tá emócia, ale v konečnom dôsledku je to príliš čisté. Príliš uhladené. Príliš opatrné. Príliš technické. Necítim tam emóciu. Necítim tam ľahkosť. Cítiť tam náznaky niečoho. Niektoré scény sú dokonca herecky vyspelé. Má to aj pár vizuálnych nápadov, ale je to niekde na pol cesty. Aspoň pre mňa. Nemohol som sa zbaviť pocitu, že to natočil niekto, kto práve vyšiel zo školy a počas štúdia nemal veľmi čas na žiadny vzťah. A takýto pocit by vzťahový film asi nemal zanechávať. Takže za mňa priemer ku ktorému sa už asi nevrátim. ()
Romatické vyčkávací drama po korejsku v hodně komorní podobě. Stačilo by velmi málo a bylo by to čiré utrpění, tady však opět vytasilo zoubky studio A24 a zprodukovali kousek, u kterého jsem byl napjatý až do konce. Gretu Lee mám sice poctivě nakoukanou v Morning show, tady mě však úplně ozbrojila a už se těším na její další ne-hlasové role (působí teď hodně v animácích). ()
// Někdo by možná řekl chladná a odměřená, já říkám pomalá, soustředěná a nečekaně seriózní. Přesto se mi údajně nejlepší romantika roku pod kůži nezavrtala, byť je to po režijní stránce precizní a formálně tomu nelze moc co vytknout, loňské laškování o několik dekád starší Emmy Thompson člověka vtáhlo víc, mělo silnější sdělení, a ještě přitom stihlo náramně pobavit. V minulém životě bych byl možná nadšenější, v tomhle jen 6/10. ()
Reklama