Pod palbou

,,UNAVUJE ŤA TRETIA SVETOVÁ?" ,,NIE, UNAVUJÚ MA VÝŤAHY TRETIEHO SVETA." __ Latinská Amerika, revolúcie, diktátori, občianske vojny a prevraty išli vždy ruka v ruke. ,,Under Fire" sa do môjho povedomia najprv zapísal uznávaným Goldsmithovym soundtrackom, ktorý sa do ešte širšieho poslucháčskeho povedomia dostal potom, ako Tarantino využil skladbu ,,Nicaragua" v ,,Djangovi", čím z nej urobil vyhľadávaný hudobný podkres klipov alebo TV upútaviek (napr. program k 125. výročiu narodenia A. Christie na ČT). Napriek očakávaniam spôsobenými nomináciami na Oscara a Zlatý glóbus, tu Goldsmith pracuje s hudbou veľmi úsporne, čím dokonale napĺňa svoje argumenty o tom, že celovečerný film by mal ideálne obsahovať nanajvýš 30 minút hudby (tu je to o niečo viac). Ku zhodnoteniu filmu musím predovšetkým napísať, že cez vážnosť témy som celým prezentovaním dianím ostal nezasiahnutý. Zaujalo ma, že klasický prvok ľúbostného trojuholníka je tu okrem fyzickej lásky narušený ,,láskou k Nikaragui". Zhodnotenie príčin (ne)účasti USA na dianí v Nikaragui ako i objasnenie jej zástoja v iných lokálnych svetových vojenských ohniskách vystihuje pár viet v závere filmu: ,,Bolo zabitých 50 000 Nikaragujcov. A teraz jeden yankee. Možno budú Američania pobúrený z toho, čo sa tu deje." (449. hodnotenie, 28. komentár k filmu) (21.09.2015)

Pod paľbou je určite o triedu horší film ako Salvador, každopádne vtedy aktuálna a stále v kinematografii málo rotovaná téma občianskych vojen v strednej Amerike zaujme viac, ako divácky preferovaný Vietnam. Film pôsobí ako štúdiový výrobok, ale obsahuje viacero pozoruhodných momentov, ako napríklad panoramatické bombardovanie hlavného mesta na pozadí dialógu postáv niekde na terase. Zase z toho vychádzajú američania ako pomerne tupí politici, čo nám je chtiac nechtiac sympatické. V Reaganovskej dobe obzvlášť. (23.08.2015)

Tak ten rambovsko-armagedonský plagátový obrázok k filmu je naozaj iba taká ilúzia. Nieže by sa tam nestrieľalo, pričom ani o akciu núdza nebola, no pre mňa takéto prevratovo-novinársko-publicistické-intrigánske-prezidentské-špiónske-politické žvásty nie sú. Od totálnej nudy a zúfalého búchania hlavy o stôl ma zachránila iba výborná technická stránka filmu a bezchybné herecké duo Hackman-Nolte. Veľmi slabý priemer. 50/100 (01.04.2020)

And for all the right reasons, your poets choose the wrong side. Iluzí zbavený vhled do půtek "třetího světa" během studené války. Na jedné straně fašistický diktátor, na druhé revoltující marxističtí povstalci, v pozadí zájmy velmocí, mezitím "chceme-být-nestranní" novináři přicházející o iluze během konfliktu, který má jen poražené v podobě opakující se historie a lidských tragédií. Kdykoli hrozí, že by se to překlopilo v sentimentální agitku či se zaujal neskrývaný levičácký postoj (jako velmi podobný Stoneův Salvador), tak se to relativizuje a hodí do šedé zóny. Syrové, působivé, skvěle zahrané a jediné co na tom je nádherné, je překvapivě hutný Goldsmithův soundtrack kombinující synťáky s jihoamerickými flétnami a motivy. Což by dle vší logiky nemělo fungovat, ale funguje. (31.01.2021)

Pěkné drama ani ne tak o politice ani o revolucích, ani ne tolik o vztahových propletencích, ale hlavně o profesi a profesionalitě práce válečných novinářů a fotografů. O jejich zvláštní etice, která by teoreticky měla stát nad obecnou lidskou, ale ne vždy se to podaří, a nikdy není tak úplně jisté, co je vlastně správné. (16.08.2010)