MIKI

Film MIKI videlo za otvárací víkend 96 tisíc divákov. Ak k tomuto číslu prirátame aj návštevnosť z predpremiér, stal sa našou historicky najúspešnejšou snímkou. Dopredu napíšem, že som nebola proti jeho vzniku, no vzhľadom na citlivosť a dôležitosť témy som vnímala veľké riziko a súčasne zvedavosť ako si s ňou tvorcovia poradia. Výsledok dopadol tak, že Miki je aktuálne v v prvej tisícke najrozporuplnejších titulov na tejto databaze. Začnem s pozitívami. Vo filme o najznámejšom mafiánskom bossovi hrá prakticky slovenská herecká elita, takže po tejto stránke sa nie je na čo sťažovať. Milan Ondrík je naozaj vynikajúci, Kubovčík mu, ako večne problémový brat Vlado, pekne sekunduje a zamaskovaného Dušana Cinkotu spočiatku ani nespoznáte. Skvelá je aj Anna Javorková, ktorá v role matky azda najviac dodáva filmu potrebnú dramatičnosť. Veľmi pekná práca bola odvedená v rámci kostýmov, účesov a celkovej výpravy. Atmosféra 90. rokoch je autentická, výrazne jej dopomáha aj hudba Dávida Kollára. Po scenáristickej stránke je to uz miestami slabšie, občas je problém aj s prílišnou doslovnosťou. Samotný dej odsýpa rýchlo, no prakticky neponúka žiadne detailnejšie analýzy motivácií činov, vysvetlenie jednotlivých väzieb, nečakajte ani hlbšie ponory do charakterov postáv a to ani v prípade hlavného antagonistu, čo je skutočne na škodu. Čo však vo filme dostáva pomerne veľký priestor sú scény postavené na irónii a sarkastickom humore v podobe rôznych hlášok z úst mafiánov, zatiaľ čo na pozadí dochádza k ďalšej vražde. A pokiaľ sedím na filme, ktorého posolstvo by malo slúžiť ako varovný prst, no diváci v sále sa opakovane smejú, niečo mi hovorí, že to nie je v poriadku. Pretože práve tieto scény, ktoré zarážajúco nadľahčujú danú situáciu, výrazne prevažujú nad tými, z ktorých sálalo skutočné zlo a temnota. A tu sa aj dostávam k najväčšiemu problému, ktorý s filmom mám. Odkedy som pred dvoma dňami vyšla zo sály, uvažujem len nad tým, prečo tvorcovia divákovi predostierajú postavu Mikiho spôsobom, ktorý ich nabáda k ľútosti, pochopeniu a vcíteniu sa do jeho konania. Spôsobom, ktorý vytvára priestor k možným sympatiám cez zdôraznenie jeho silných väzieb na rodinu, jeho žiaľu, v čase keď prichádza o blízkych... všetko je to podávané veľmi jednostranne a voči pozostalým obetí hádam aj veľmi neúctivé. Áno, aj Mikuláš Černák kedysi dávno bol „človek z ľudu“ - lesný robotník a vodič autobusu, ktorý chcel uživiť rodinu. O tom ale tento film predsa nie je. A nie je ani dokumentom, viem. Pre lepšie pochopenie zámeru poňatia postavy som si vypočula aj niekoľko rozhovorov s tvorcami a hercami. V obhajobe, že nekopírujú reálnych ľudí, iba sa nimi inšpirujú a vytvárajú si vlastné charaktery, žiaľ vidím jednu dieru. A tou je názov druhého filmu, ktorý príde do kín v januári 2025. ČERNÁK. Ťažko sa mi hodnotí. Tri hviezdy dávam za vyššie spomenuté plusy, ktoré predstavujú z hľadiska filmovej (a obzvlášť našej domacej tvorby) nadpriemernú kvalitu. Ale svedomie ma už vyššie nepustí. (23.08.2024)

Nebudem komentovať a hodnotiť z hľadiska inšpirácie - predlohy, polemiky o tom či malo alebo nemalo zmysel vyrozprávať zrovna tento príbeh, či je to k úžitku alebo skôr na škodu veci. Na to nech si urobí názor každý sám. Z čisto technického a diváckeho hľadiska musím konštatovať, že film je dramaturgicky vystavaný tak, že v ňom prakticky niet hluchého miesta, zaujme hneď úvodnou scénou so zakomponovaním mohutnej ľudovej hudby a nedá vydýchnuť až do konca, a ak by sa dalo, hneď by som si pozrel aj druhý diel. Ten prvý totiž miestami pôsobí ako predohra k niečomu väčšiemu, nie všetky linky sú dotiahnuté a nie všetky linky sú vysvetlené tak, aby im porozumel aj neznalec historických reálií. Pre bežného diváka, ktorému nie sú známe všetky mená alebo udalosti môžu byť niektoré scény nejasné pokiaľ ide o ich význam, na vyhnutie sa skratkovitosti by však musela byť stopáž výrazne dlhšia. Tvorcovia pracujú aj s humorom, ktorý je decentný hoci miestami neúsmevný. Ako výrazné plus hodnotím výkony predovšetkým Milana Ondríka a Dušana Cinkotu, ktorí so svojimi postavami doslova splynuli. Bez pochýb ide o jeden z výrazne lepších filmov slovenskej produkcie. (12.09.2024)

Dobří herci, dobrá atmosféra, slušně řemeslně natočeno, občas dobrý vtip, ale scénář není nic moc a pokud o titulní postavě nic nevíte, je to místy dost zmatené (kdo je kdo, proč dělá to, co dělá, a proč by vás to mělo zajímat). Až na konci zjistíte, že je to jen polovina příběhu a na zbytek budete muset jít do kina za půl roku, což bych se odvážil označit za podraz na diváka. (20.08.2024)

Niektorí ľudia (sediaci so mnou v kine) zrejme nepochopili dobu, v ktorej úradoval MIKI so svojou brutálnou partiou a tak im smiech pri niektorých vážnych scénach neberiem. Osobne by som si to však nikdy nedovolil, už len z úcty k príbuzným obetí. Osobne si pamätám strach ľudí, len pri počutí niektorého mena zločineckej bandy. A tak len malá rada, keď idete do kina je fajn si o tom niečo prečítať nielen pre spoznanie jednotlivých postáv. K úrovni samotného filmu sa nemôžem vyjadriť inak ako pozitívne. Naozaj si nepamätám slovenský film od roku 1993, ktorý mal takú atmosféru, výborné herecké výkony, scenáristické spracovanie, režijné prevedenie a dobre zakomponovanú hudbu. Je skvelé, že aj slovenská kinematografia sa tak posúva a robí filmovým fanúšikom radosť. Vo filme sa zišla partia hercov, ktorí sú skvelí, interagujú medzi sebou výborne a v každej scéne je medzi nimi neskutočná chémia. Na slovenské pomery bravúrny film, v ktorom sa pekne skĺbili dramatickosť, brutálnosť a humor. Voľnejšie vyrozprávaný skutočný príbeh jedného z obávaných bossov slovenského podsvetia diváka vtiahne do doby, kedy korupcia a rozloženie spoločnosti priamo nabádali k nelegálnym aktivitám. Domôcť sa akejkoľvek spravodlivosti a pravdy bol nadľudský výkon. Chuť moci a peňazí je silná a človek dokáže urobiť hrôzostrašné veci, keď jej prepadne. Je jasné, že spokojní nemôžu byť všetci, ale MIKI je jedným z mála slovenských filmov, na ktorý sa oplatí ísť do kina aj viackrát. Ak sa udrží alebo posunie úroveň dvojky vyššie, tak sa máme na čo tešiť. Akokoľvek sa k filmu postavíme, netreba zabudnúť na to, že je to reálny príbeh zločineckej skupiny, ktorá vykonávala strašné veci a ublížila veľa ľuďom. Áno je to film, ale reálne to boli strašné udalosti. (22.08.2024)

Co sa tyka lokalnej produkcie, tak to uz lepsie byt nemoze. Spracovanie temy bolo ok, atmosfera vyborna, iste veci boli prezentovane velmi opatrne, ale autenticky. Milan Ondrik suverenny vykon, ked si k tomu este domyslim jeho cestu k tejto roli...Tazko tento jeho vykon nejaky iny slovensky herec prekona. (25.08.2024)