Krátke strihy

Ťažká, chvíľami psychedelická, predovšetkým ale extrémne DOSPELÁ mozaika osudov, ktorá je životne precízne odsledovaná, všetkými krásne tlmene zahraná, výborne zostrihaná a s neuveriteľnou istotou zrežírovaná. Na konci sa dá len spokojne nadýchnuť - podobne ako po predchádzajúcej vete (a to do vlastného /akokoľvek/ relatívneho života). Uf. Cushingov komentár, hodne dobrý, hodne. (04.10.2009)

Niekde som v súvislosti s týmto filmom čítal (parafrázujem), že jeden z dlhších filmov 20.storočia, ktorý pôsobí ako ten úplne najkratší... Ja len toľko, že AMEN! Ani presne neviem čím to... Roztrieštené príbehy mnohých zdanlivo nesúvisiacich ľudí vo filme odjakživa považujem za čisto matematický kalkul, ktorý je síce presne vymyslený, ale postráda samo o sebe to podstatné filmové orechové - prirodzenú emóciu. Tu to ale kupodivu fakt šlapalo. Asi aj vďaka megahviezdnemu hereckému obsadeniu (toľko zvučných mien v jednom filme neviem či som niekedy videl) a Altmanovej (použijem síce oxymorón, ale na nič trefnejšieho už neprídem) "dynamicky statickej" réžií som ostal prikovaný 3 hodiny iba na vzťahoch a dramatických situáciách. PS: Dieťa náhliace sa do školy rezkým mladíckym šprintom, následne "jemne" zrazené autom, pomaly dezorientované meniace smer svoje cesty (domov), odmietajúce pomoc osoby sediacej za volantom ("Mama mi zakázala nasadať do auta cudzím ľuďom...") vo mne zarezonovalo... ani to neviem popísať... Hádam len doslovne - bolo mi smutno až sa mi chcelo zvracať. (01.07.2013)

Když u nějakýho filmu vydržim 3 hodiny a nemam chuť to vypnout, tak to už samo o sobě znamená, že na tom filmu asi něco bude. Sice jsem moc nepochopil, co tim chtěl básník říci, ale ten film mě chytnul a nepustil až do závěrečnejch titulků. Líbil se mi hlavně černej, chvílema až morbidní a zvrácenej humor, líbilo se mi herecký obsazení a líbila se mi ta podivná atmosféra celýho filmu. Navíc já mam pro tyhle propletence různejch zdánlivě nesouvisejících příběhů jakousi slabost. Film asi nebude pro každýho, ale já jsem byl spokojenej a po dlouhý době zase něčemu dávám 5 hvězd. (30.12.2014)

Někteří z vás to připodobňují k Magnolii, ale ta je podle mě jinde: Zaobírá se zásadními okamžiky podivínů (Prostřihy namísto toho každodenními osudy obyčejných lidí). Já bych Prostřihy porovnal spíš s Altmanovým pozdějším filmem Vítejte v Holly Springs: Když se v Holly Springs něco přihodí, tak to celým maloměstem okamžitě a pořádně zacloumá. Když se něco stane v L.A., tak o tom často nevědí ani nejbližší sousedi. Oba světy mají co říct, ale osobně mě víc oslovilo provázanější a sevřenější Holly Springs. (Každopádně doporučuju všechny tři jmenované filmy.) (05.01.2013)

Tie tri hodiny utiekli ako voda. Neveril som tomu, ale Altman dokáže pohltiť diváka od prvej sekundy až po záver. Film pre vyzreté publikum, ktoré sa môže v ktorejkoľvek epizóde tejto mozaiky veľmi ľahko nájsť a porozmýšlať nad tým, ako by sa asi každý zachoval v tej ktorej situácii. Pokiaľ vás film nechytí, môžete sa zamýšlať nad tým, ktorá hviezda sa presadila viac, ktorá menej a prečo tomu tak je. O niečo viac uveriteľnejšie a komplexnejšie ako Innaritu. (26.05.2012)