Boj o světovládu

Míľnik rozsiahleho historického kostýmového filmu. Za to si, spolu s pateticko - básnivými D´Annunziovými titulkami, nejakú hviezdičku zaslúži. Otázne je koľko si ich zaslúži a za čo. Talianske sicílsko-africké nemé filmové dobrodružstvo na pozadí príbehu stratenej a neskôr do otroctva predanej dievčiny Cabirie ukazuje pomerne podrobne, a zároveň naivne romantizujúco zjednodušene, dobové pozadie (do deja sú zhusta zasadené reálne historické súvislosti, scény aj postavy: Aristoteles, Hannibal a pod.). Historickej linke dominuje najmä jej veľkoleposť. Trikmi, výpravou, štatistami. Hoci film obsahuje i niekoľko pozoruhodných záberov, inšpirujúcich režisérskych nasledovníkov, ostáva "Cabiria alias Boj o svetovládu" hlavne etalónom a predvojom pre celú odnož výpravnej, romantizujúco - historicko-dobrodružnej kinametografie, vrátane filmov, kde sú do hlavných úloh obsadené meče a sandále. Lineárny dej, exotika, premaľovaní černosi a obdiv starovekým hrdinským legendám. Nasledovníci ho tiež nejako extra netromfli. V ich prípade ide zväčša o síce komerčne úspešné, ale zároveň často ešte hlúpejšie, nudnejšie a zdĺhavejšie filmy. (01.10.2013)

Videl som 127 min. verziu. Prvým dramatickým momentom je výbuch sopky Etny. Dnes by to samozrejme bolo natočené lepšie, no strach sa dal vyčítať aspoň z pohybov hercov. Príbehové zvraty príbeh má, ale vzhľadom na formu rozprávania si ich divák zvyknutý na rôzne triky, výpravy, hudbu a kamery nevie tak vychutnať, ako by si tvorcovia priali. Dramatickosť scén tak zlyháva. Chrám Molocha je pôsobivý. Herec v úlohe Malecistea robí aspoň trochu dôveryhodnú akciu. Napríklad taký skok z útesu pôsobí aj dnes odvážne a vtedy trikov veľa nebolo. Hannibalov prechod Álp zlyháva technicky. Niečo podobné kopcu a snehu tvorcovia zobrazili, no zvyšok je plátno kina alebo plagát. Hannibalov herec má fyzické a herecké atribúty vojvodcu, ale veľa si ho divák neužije. Vytvorenie rebríku zo štítov je zaujímavé, ale je to len filmové predvádzanie sa, lebo skutočný rebrík by bol v realite oveľa praktickejší, aj keď samozrejme, proti lianiu oleja a smoly z hradieb to môže byť dobrá obrana, len je to oproti rebríku dosť pomalé. Bol tu aj pokus o surrealizmus, ale ten kvalitný nájdeme asi najskôr len v Un chien andalou. Film zlyháva v epickosti scén, čo ponúka, vykreslení postáv, ktoré nedosahujú plnú hĺbku a poňatí udalostí, ktoré nestíha spracovať tak, aby ich divák plne pochopil. Púnske vojny majú určite na lepšie zobrazenie, ako tu. (11.01.2021)

Technická stránka diela je naozaj na svoju dobu spektakulárna. Mohutná výprava a vydarené trikové zábery. Aj herecké výkony sú poplatné svojej dobe. Milo naivnučké ´´okázalé´´ herectvo, kde sa herci skôr pitvoria ako seriózne tvária. Horšie je to už po obsahovej stránke. Režisér akoby sa nevedel rozhodnúť ako s príbehom naložiť a skončilo to ako preplácaná hra. Mnohé dejové línie sa strácajú ( Hannibal ) a ten akože hlavný motív je len dejovým doplnkom a Cabiria je tak len o čosi málo viac ako vedľajšia úloha. Snímok by som tak viac nazval po Macistem, hlavným filmovým silákom, ale vlastne po každej obšírnejšie podanej postave, pretože ani jedna dejová línia resp. jej postava nieje vykreslená viac. Dielo si ale zaslúži všetky pocty, ktoré sa mu dostali, no hlavne po vizuálnej stránke a technickej réžii. (16.01.2011)

Velkolepé, monumentální, impozantní... Boj o světovládu je jeden z úplně prvních velkofilmů, se všemi vlastnostmi náležejícími onomu označení. Trochu patetické, nabubřelé, přesto epicky rozmáchlé a fascinující svou výpravností. Pastroneho dílo přináší nové dosud nevyužité postupy a své době připravil jistě neobvyklý zážitek, jehož rozměry si dnes v době Pánů prstenů a jiných veleděl můžeme jen domýšlet. Více než devadesátiletá propast mezi námi a premiérou tohoto snímku je totiž, ať se snažíme sebevíc, nepřekonatelná a doba digitalizace, doba jedniček a nul se už dívá jinou optikou než současníci Pastroneho či Griffithe. Přes veškerou bohatost však tento film nepovažuju za nějaký vrchol němé éry - snad proto, že mě nezasáhl tak jako Intolerance (pokud jde o výpravné kolosy) nebo Utrpení Panny Orleánské či Häxan (pokud jde o komornější díla). To je důvod, proč nedávám plné hodnocení. Přesto si ho cením jako jeden z dílčích kroků v dějinách kinematografie, jenž nelze v žádném případě přehlédnout nebo podcenit. (15.01.2007)

I když je to dlouhé, některé scény rozměrem svých dekorací stále udivují, akce je docela zábavná (římské překonávání hradeb by ve filmu slavilo úspěch i dnes!) a hlavně je to v některých momentech stále vtipné - někdy sice nechtěně, ale párkrát zcela uvědomělě. V tomto ohledu mi jako jedna z nejlepších scén přišla ta se zajetím ve vinném sklípku. Silák Maciste se svým římským pánem tu skvěle předvádějí jednu z prvních variací na "buddy movie", a svým přátelstvím a zábavností tak trochu zastiňují samotnou Cabirii. (05.04.2015)