Reklama

Reklama

VOD (1)

Obsahy(1)

Adaptace nezapomenutelného dramatu Williama Shakespeara vzešla v roce 1971 z dílny v té době již uznávaného Romana Polanskiho a dodnes je považována za jednu z nejlepších. Role statečného leč chorobně ctižádostivého generála skotských králových vojsk, z něhož se kvůli touze po moci stává vrah, připadla známému britskému televiznímu herci Jonu Finchovi. Jeho podlou ženu hraje držitelka ceny BAFTA Francesca Annisová. Není to ale jen časem prověřený příběh a herecké výkony, díky nimž se tento snímek zařadil mezi nezapomenutelné. Velkou troškou do mlýna přispívá i výprava v čele s opulentními kostýmy, za něž byl ostatně návrhář Anthony Mendelson také ověnčen cenou BAFTA. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Videá (1)

Trailer

Recenzie (33)

GodComplex 

všetky recenzie používateľa

Shakespear je neskutecnej loser. Jeho dila maji v podstate jeden spolecny element - nudu. Kdykoliv jsem Shakea cetl (to se stalo nastesti jen jednou) umiral jsem nudou, kdykoliv sem na nem byl v divadle (to se bohuzel stalo uz 2x), umiral jsem nudou a kdykoliv jsem videl nejakou filmovou adaptaci (coz se stalo asi 4x), umiral jsem nudou. U filmu nastesti existuji i jiste zachytne body, ktere to muzou tak nejak podrzet, hudba, herci, lokace, coz se tady do jiste miry delo, coz ale nemeni vubec nic na tom, ze jsem u toho stale umiral nudou a nezachranil to ani Roman Polanski, muj TOP5 director, ktery ma nepopiratelne kvality, ale prave s nudou se i on sam cas od casu potyka skrze celou svoji filmografii. Co na Macbethovi ocenuji, ze to melo koule, nebalo se to brutality a Roman si to po brutalni vrazde sve zeny spravne daval. Dost skoda, ze tuhle smrtelnou naladu nevyuzil v nejakem poradnem hororu, takhle potencialne velmi nadejnou formu vyplytval na naprosto zbytecnem a predem ztracenem projektu. 4/10 ()

Han22 

všetky recenzie používateľa

Druhá verze Macbetha a opět pekelná nuda. Polanski se sice snažil, takže oproti Wellesově verzi je tu pěkná krajinka, něco málo krvavých scén, nahoty a opravdu vynikající finální souboj. Jenže ten příběh je prostě řídký - Macbeth ponoukán věštbou a manželkou zabije krále a stává se tyranem; navíc to nemá nic společného s historií. Nikdo známý nehraje, jen díky jménu jsem v Bankovi objevil vousatého a vlasatého Doyla z Profesionálů. A zatřetí postavy začnou na začátku žvanit a melou a melou a melou celou stopáž naprosto nezajímavé, nudné, prázdné řeči, přičemž Polanski to žvanění natáhl oproti Wellesovi na hrůzostrašné dvě hodiny dvacet. Tam kde podobně utahaného Julia Caesara z roku 1970 zachraňoval příběh a herecké výkony, tady není nic, jediná zajímavá scéna. Díky kladům ze začátku a tomu že nechci být úplný barbar dávám 1*, ale jinak další nesledovatelný Shakespeare. ()

Reklama

Radko 

všetky recenzie používateľa

Williama Shakespeara je možné považovať za nesmierne plodného autora divadelných hier (cca 38 ostalo zachovaných), sonetov a básní. Z hľadiska dnešnej kultúry a umenia jeho dielo predstavuje ten najpopulárnejší prúd tvorby, preferovaný všetkými médiami a predstavovaný na najväčších scénach, v najvhodnejších časoch, s širokou podporou a obľúbenosťou u ľudových más i mocipánov. Adaptácie majstrových diel sú z dôvodu jeho širokospektrálnej diváckej obľúbenosti (a z nej vyplývajúceho komerčného-zárobkového potenciálu) dodnes predmetom programu mnohorakých divadiel aj kín. Osobne drvivú väčšinu jeho videných či čítaných hier považujem za priemerné, či jemne nadpriemerné kusy s pár zábleskami geniality v niekoľkých scénach. Trochu zoširoka úvod je potrebný pre to, aby som uviedol, prečo sa mi Polanského spracovanie Macbetha zo všetkých videných adaptácií páči najviac. S úctou k popularite toto spracovanie je kostýmovo dokonalé, nesmierne krvavo-brutálne a zároveň dialógovo verné. Posilnenie naturálnej stránky súznie s vyznením o príkro nelichotivom súde tých, čo sú hnaní životom prevažne veľkolepými ambíciami dosiahnutia slávy, popularity a moci. Neváhajú kedykoľvek zradiť, zaprieť, umlčať, ublížiť doslova komukoľvek, len aby ich osobnosť vynikla. Nuž, a keď sa to hodí, neváhajú využiť služby pokútnych čarodejníc, zaklínačov voodoo, či čohokoľvek (spriahnutie s čertom-diablom), len aby ono sami zažiarili. Ich vznešenosť, sila, sláva, ich výnimočné dielo. Toto sa vekmi veru nezmenilo. Polanski to videl a pod producentskou taktovkou vydavateľa erotického časopisu Playboy Hugha Hefnera zrežíroval odporúčaniahodný film. Hnaný aj potrebou vyrovnať sa so situáciou po smrti jeho tehotnej manželky Sharon Tateovej, ktorú zavraždili členovia hipisácko pošahanej sekty Rodina Charlesa Mansona v auguste 1969. ()

B!shop 

všetky recenzie používateľa

Tak tohle me docela dost zklamalo, od Polanskiho bych cekal vic. Je sice fajn, ze se ve filmu nesetri krvi a brutalitou, bohuzel takovejhle zajimavejch scen tu je jen par. Jinak vetsinu casu clovek cumi na dramaticky se tvarici herce a posloucha nudny tlachani, kterymu jsem navic misty ani nerozumel a ztracel se v deji, hlavne v postavach. Navic se tu toho deje na 140 minut fakt zoufale malo, takze film hodne silne nudi. No a pak tu je dost debilni zaver, kdy souboj vypada jak groteska a vestba s matkou je desna volovina. Aspon, ze ty herci hrajou docela solidne. Skoda, ze tu neni skoro zadna hudba, ta by to mozna ozivila, takle jen slabsi 3*. ()

kinderman 

všetky recenzie používateľa

Do krví, deštěm a blátem prosycené adaptace Shakespearovy tragédie promítl Polanski své vnitřní běsy, které jím po zavraždění těhotné manželky musely nutně zmítat. Typický je také strach coby motor počínání většiny postav jeho filmů a opsání kruhu, kdy se závěr podobá začátku- zde pointa o všudypřítomném zlu, které číhá na to, až je člověk pustí ze řetězu. ()

Galéria (33)

Zaujímavosti (6)

  • Scéna vyvraždění Macduffa je odkazem na zavraždění Polanskeho ženy Sharon Tate, která byla dva roky před filmem během těhotenství zabita následovníky Charlese Mansona. (ČSFD)
  • Scénář vychází v podstatě doslovně z původní hry, zkracuje pouze některé scény a některé (ve hře normálně mluvené) monology přesouvá v zájmu realističnosti do voiceoveru. Naproti tomu zachovává některé údajně nepůvodní pasáže, které vynechává i většina divadelních inscenací. Mění také rozvržení některých dialogů mezi vedlejšími postavami, aby více vynikla postava Rosse (hraje ho John Stride). (gjjm)
  • Píseň, kterou zpívá Fleance na Macbethově hostině, je vlastně báseň Geoffreyho Chaucera "Kráska bez milosti". (gjjm)

Reklama

Reklama