Vojna policajtov

Málokedy sa mi stane, že má 150 minútový film drží v pozore od začiatku dokonca. A že to dokáže film slovenský… tak to sa stalo asi prvýkrát. To najdôležitejšie sa fakt vydarilo - scenár a dialógy. Potešili aj vedľajšie mini-príbehy (rohypnol, sadistický nájomný vrah), ktoré do toho hlavného umne zapasovali, a mali význam ! A duo Alexander Bárta, Juraj Loj má veľmi milo prekvapilo. Naozaj veľmi dobre zahrané. Konečne postavy, na ktorých mi aj záležalo a fandil som im. Na druhej strane, najslabší článok filmu bol jednoznačne Ryťmaus (ale tak, marketing musí byť). Neviem komu čo na tomto filme vadí že ešte nie je v červených číslach…. možno predsudky, alebo malo akcie. No toto nemá byť akčný film. Je to krimi-triler z politického prostredia. A sakra vydarený. O niečo slabšie ako nedávny Invalid, no opäť film, na ktorý môžme byt hrdí. A s pekným odkazom na konci -  pre všetkých našich nepoctivých politikov. Objektívne je to za mňa tak 3,5/5... no ako Vychodňar veľmi rád v tomto prípade zaokrúhlim smerom hore. Počuť to naše nárečie v kine... zábava zaručená. (04.02.2024)

Divné scenáristické rozhodnutia, kedy hodinu sledujeme zaujímavý príbeh, aby sa v polovici všetko zlomilo a videli sme až do konca tisíckrát videnú cestu za pomstou. Pričom oná vražda má veľmi slabú motiváciu. Finále bohužiaľ absentuje úplne. Napriek tomu je príbeh najsilnejšia zložka filmu. Biermann režíruje dve bitky tak, že mojim študentom na strednej umeleckej škole by sme dali najlepšie trojku. No a vizuál je veľmi nevýrazný, skutočne neviem, o čo tou šedosťou (doslovne aj obrazne) Biermannovi a Štrbovi išlo. Našťastie to ale nie je nuda a herci sú fajn. Cool to ale stále nie je, aj keď sa o to všetci extrémnym spôsobom snažia. (08.05.2024)

V devadesátých letech si na Slovensku policie s gangstery až nečekaně rozuměla. Pragmatický polda z Košic a jeho nový parťák ale zjistí, že jsou věci, před kterými oči zavírat nedovedou. A v ulicích poteče krev. Válka policajtů je stylová gangsterka se skvělými herci, výtečnou atmosférou a světovým vizuálem. Škoda jisté dějové roztříštěnosti a ke konci možná trošku moc divokých zvratů. Ve svém žánru jde ale o vysoký evropský nadstandard. A na to u nás moc zvyklí nejsme. (21.02.2024)

Vojna policajtov. Ak by na Slovensku fungoval filmový priemysel ako v USA Biermann ani Szoltés by nikdy nemali pozície v rámci tohto filmu také aké mali pri Vojne Policajtov. Pri skutočnej konkurencii by zdochli hladmi ako aj väčšina slovenských filmárov. V profesionálnej konkurencii by boli radi ak by vôbec nejaký producent či štúdio malo záujem o scenár. Vojna Policajtov je všetko možné len nie buddy movie (Smrtonosná zbraň, Bad Boys, V Bruggách, Posledný Skaut, Skutočná romanca či Kiss, Kiss Bang, Bang,), len nie dobrý film. Nemá funkčnú expozíciu, nemá konflikt, nemá, inciting incident, zvrat, jednoducho klasickú dramatickú štruktúru od Aristotela či Freytaga. Žiadne známky žánru lebo Slováci také nepoznajú poznajú len Šulíka a zlatú 60. Lebo 45 rokov zaspali dobu. Je absolútne neackeptovateľné aby nesebakritický producent a nesebakritický scenárista sa rozhodol bez fundamentálnych znalostí toho ako písať filmový scenár, písať scenár k 150min hranému projektu. Scenár nie je novela, nie je to kniha. Pán Szoltés je novodobý disident ktorému sa na jednej strane hnusí Fico a politika jeho ľudí ale nehnusí sa mu kývnuť na tento projekt bez toho aby na to mal, podobne tak aj režisér. Inými slovami nehnusí sa mu svet slovenskej audiovizuálne tvorby ktorý funguje práve ako cez kopirák Fico a jeho ľudia...a ten kto to odserie je zas iba obyčajný človek, divák. Ak by mal pán Szoltés a Biermann aspoň trochu sebareflexie a pokory lúskali by od rána do večera všetky buddy movies a filmy od Scorseseho aby prišli na to ako sa to asi robí. Ale nie. Slovensko. Džamahrija. 45% za Cinkiho, Mitasa (Mlčanie Jahniat) a za dve fajn scény v jednej bol aj Bárta.. Uveriteľnosť 0,0,000000 dop.. Karikatúry. Vďaka za Beethovena a Mozarta inak by to bola len jedna hviezda. Vyhodňári by mohli mať svoju rezerváciu. Nuda. Ten film mal mať 100min. (13.02.2024)

Kde bolo tam bolo, za siedmymi sprivatizovanymi a vytunelovanymi podnikmi, za siedmymi exhalaciami znicenymi lesmi a za siedmymi toxickymi biologicky mrtvymi riekami zil raz isty  kapitan Miky Miko, ktory si jedneho dna - no, v peknej pici to ja ale zijem. A navyse v divokych 90. rokoch, ked si mafia dala dostihy v zabijani a vrazdeni. Zostalo kdesi na pol ceste, starsne vela veci je tu len v naznakoch a je na divakovi, aby si doslova veci domyslel  : 55 % (16.06.2024)