Back to Black

Po Bohemia Rhapsody a jejímu úspěchu se každoročně objeví několik životopisných filmů o nejrůznějších interpretech, ne všechny se úplně podaří. Problém Back to Black je v tom, že to není pro mě tak dávno, kdy šel do kin strhující dokument Amy, který jsem měl v roce 2015 ve své topce. Filmo působí jako televizní zpracování, které jen klouže po povrchu a démonech slavné zpěvačky. Snad žádné téma, kromě vztahu s babičkou se nerozvadí dál. Nedokáže vyvolat žádné emoce, tak jako v Amy a příliš chladně převypraví příběh, ve kterém tvůrci neví, kam dřív skočit. Marisa Abela umí zpívat, ale herecky to z mého pohledu neutáhne a prakticky pěveckých scén, ve kterých vyniká, tak jich je málo nebo nejsou nijak zajímavé. Do kina jsem nešel s velkými očekáváními, ale i přesto jsem čekal víc…..45% (17.05.2024)

Nevím, jaká byla Amy doopravdy a jak moc je film založený na pravdě. Na mě každopádně ve filmu působila jako již od puberty těžce labilní alkoholička, která se hroutila a sklouzávala k chlastu pokaždé, když nešly věci podle ní, a nebýt velkého talentu, neštěkne po ní pes. Blake na mě působil jako ten, kdo měl z těch dvou aspoň trochu rozumu a snažil se opakovaně vycouvat ze vztahu, který byl silně toxický, pro dobro obou. Ať to bylo doopravdy jakkoli, film je velmi dobře natočen, písničky od Amy mu hutně pomáhají s atmosférou a plynulým dějem a celé dvě hodiny utečou, jako těch pět minut, kdy by měl divák zapomenout na svý vlastní trable a soustředit se jen na to, co mu Back to Black nabízí. Výborně obsazená ústřední dvojice odvedla skvělé výkony. Marisa určitě neřekla poslední slovo a vyloženě mě těší, kam se Jack od dob Skins v hereckém světě vypracoval. 70% (19.05.2024)

Back to Black. Marisa Abela zvládla rolu Amy Winehouse celkom slušne, obdivujem hlavne to, že dokázala zaspievať väčšinu pesničiek sama. Potešilo ma aj obsadenie Lesley Manville. Páčila sa mi hudobná stránka filmu, vychutnávala som si najmä pesničky. Čo sa týka samotného spracovania, budem trošku kritickejšia. Back to Black sa žiaľ nemôže pochváliť nejakou bohatejšou výpravou, chýbali mi napríklad zábery z koncertov. Vcelku sa viac podobá na TV film ako na kino film, ale návštevu kina neľutujem. Vychutnala som si aj film, predovšetkým jeho hudobnú stránku, a tiež to, že som prvýkrát v živote sedela v D-Boxe :). Nedá mi to, aby som neporovnala Back to Black s minuloročným snímkom Sofie Coppola Priscilla, ktorý ma upútal oveľa viac a takisto dokázal zapôsobiť na divákov emotívnejšie. Možno keby aj tento film dostala do rúk Coppola alebo iný režisér či režisérka, vyzeralo by to celé lepšie. Takto je to len priemerný biopic s fajn hudbou, za pozretie stojí, ale nemusí to byť nevyhnutne kino. 65% [Cineplex Mannheim, OV, Deň matiek 12.05.2024]. (16.05.2024)

Jej hlas my vždy znel ako zaškrípnutý vrták v uchu a veru som sa mu snažil vyhýbať. Nikdy som vysoké sympatie necítil, hoci možno tak tri piesne aj uznám. A film mi žiadne extra sympatie nepriniesol, naopak, potvrdil mi len to, že šlo o vulgárne-hysterickú smažku, ktorá si život nevážila - hoci film sa snaží Amy prezentovať pozitívne, ako krehkú dievčinu hľadajúcu lásku - no napriek tomu sa nedokáže vyhnúť aj vzbudeniu nesympatických dojmov. Varovaní mala mnoho, vlastná rodina ju prosila a ona im len povedala "Ja nepotrebujem odvykačku, mojou odvykačkou je hudba" (I don't need a rehab, music is my rehab). A ešte aj pesničku o tom naspievala, čo by poriadny fľusanec do ksichtu tým, ktorým na nej záležalo. Pre slávu, drogy, chlast a neusporiadaný život všetko. No nie na dlho a treba uznať, že úslovie "telo má ísť do hrobu zhumpľované" vzala naozaj vážne, čo tu radšej ani neukázali, ale tak v posledných rokoch to bola len schránka s katastrofickým vzhľadom aj oblečením. Treba uznať, že herecky to bolo dobre zahrané, zaznieva tu ten pravý britský prízvuk a Marisa Abela sa i spievať, teda v mojom ponímaní škrípať, naučila. Má u mňa väčší obdiv než jej predloha, ktorá však ponúka jedno veľké pozitívum - funguje ako neuveriteľne odstrašujúci príklad konzumácie drog. Napriek tomu to však niektorí stále nechápu a drogový biznis tečie ďalej. (01.06.2024)

S úspechom životopisných filmov o známych speváckych ikonách bolo len otázkou času, kedy sa v tejto forme objaví aj život Amy Winehouse. S úspechom filmov ako "Bohemian Rhapsody" a "Rocketman" to dáva zmysel. Bohužiaľ "Back To Black" vnímam ako veľmi slabý počin v tejto oblasti. Jedným z problémov môže byť aj skutočnosť, že v režisérskej stoličke sedela osoba, ktorá sa nám postarala o prvú filmovú verziu "Fifty Shades Of Grey", no úprimne, tam nejaký zásadnejší problém nevidím. Problém nie je ani Marisa Abela v hlavnej role. Vie byť celkom presvedčivá ako Amy, hoci nie vždy je jej výkon excelentný. Skutočné problémy s fimom sú dva. V prvom rade je neskonale komótny a nudný. Nemá to žiadnu silnejšiu atmosféru a film sa posúva veľmi ťažkopádne. Všetko sa vlečie, nič nemá reálne tempo a hoci jednotlivé skladby solídne dotvárajú niečo, čo môže byť silnejšie, tak výsledne to nie je veľmi cítiť. No a druhý problém je ten, že pokiaľ ste videli dokumentárny film "Amy", neexistuje jediný dôvod, prečo by ste si mali pozrieť toto. Všetky informácie sú obsiahnuté tam a spracované je to zaujímavejšie. Ten film je ale viac nabitý emóciami, pretože vidíme skutočné zábery s Amy Winehouse a prežívame skutočné momentky v jej živote spracované v dokumente. Tu to pôsobí ako keby to bolo vytvorené pre ľudí, ktorí dokumenty nepozerajú a chcú mať v zásade len životopisné spracovanie. Bez všetkej väčšej energie a finálneho momentu, ktorý mohol skutočne priniesť aspoň niečo viac. Za mňa veľmi priemerný a nudný film, ktorý odporúčať nemôžem. Hodnotenie: C (09.07.2024)