Pomáda

Jeden z mála muzikálov, ktoré mám rád. Hlavne vďaka skvelým hudobným číslam a známym pesničkám. Navyše je to celkom sranda. Pekný oddychový film plný tanca a skvelých pesničiek. Travolta mi bol vždy sympatický a on je celkovo podľa mňa fakt dobrý herec a tie jeho tanečné výkony v tomto filme boli proste úplne dokonalé Tiež ma prekvapuje, že Olivia Newton-John mala vtedy už 30 rokov, veď vyzerala ako malá puberťáčka. Akože rozhodne sa mi v tomto filme najviac páči tanec a doporučujem to pozrieť všetkým. (05.02.2015)

Pomádu som naposledy videl ešte niekedy v dobe kamennej a tak nezaškodilo si tento kultový muzikál zopakovať. Musím uznať, že po rokoch stratil zo svojho kúzla iba málo, stále čarovné, stále neuveriteľne pozitívne. A k tomu super pesničky, na náladu nepoznám nič lepšie. 75/100 Videné v rámci Season Challenge Tour. (21.08.2015)

John Travolta pro mně nebyl nikdy tím pravým teenagerovským idolem a to ani po Horečce sobotní noci. Sice z něj vyrostl skoro přes noc nový idol tehdejší mládeže, ale u mě, bohužel, tato dnes už nostalgická broadwayská muzikálová slátanina s jasným poselstvím o nejrůznějších ganzích mladých, zkouškách odvahy, dokazování dospělosti, prvních láskách nikdy až tolik nezabrala. Krom evergreenů samozřejmě:-) Muzikály opravdu ne až na malé vyjímky jako Hair, My Fair Lady, West Side Story, i když nepopírám fakt, že se dnes už kultovní Pomáda stala jedním z nejúspěšnějších filmů přelomu sedmdesátých a osmdesátých let, přestože kritika přijala film s velkým opovržením. Svého času se dokonce vyšplhala mezi deset nejziskovějších filmů v historii. Takže za choreografii, úvodní píseň od Bee Gees a za celkové studentské prostředí za 3*. "Neříkám, že se mně film v určitých částech nelíbil, ale už mě to tak jako před lety neoslovilo a to ani v částečném nostalgickém duchu." (05.10.2007)

Tak tohle byl nářez! :)) Neviem, ako je možné, že mi Pomáda tak dlho unikala. Dej zakomponovaný do amerického prostredia puberťáckych výrastkov, ktorí tradične protestujú proti všetkým a všetkému, čo nesúvisí s ich liberálnou kultúrou, ktorí sa snažia vyžmýkať zo svojej pochabej, krásnej mladosti čo najviac, ktorí dokážu živelným entuziazmom roztancovať davy či vyjasniť pochmúrny deň. Tancujúci John Travolta mi vyčaril úsmev na perách, Olivia ma nadchla svojím nežným hlasom, piesne a choreografie sú úchvatné a celkovo z Pomády vyžaruje sila, energia, vášeň a snaha vzoprieť sa zaužívaným pravidlám, samozrejme, v humornom podaní. ,,You are the one that I want" je doteraz mojou najobľúbenejšou a podľa môjho názoru aj neprekonateľnou pesničkou 70. rokov. (30.05.2011)

Muzikály nie sú moja srdcovka, ale ak sa nejaký vydarí, tak je to samozrejme rovnako dobrý film, ako dobrá dráma alebo dobrý horor. A Pomáda sa vydarila. Prvý raz som ju videl až v roku 2007, potom som si ju zopakoval po menšej prestávke v roku 2019 a hoci to nie je môj najobľúbnenejší film života (a nikdy nebude), faktom je, že je to veselý, optimistický, utrsaný a zábavný film s fantastickým hereckým obsadenému, ktorému prirodzene najviac dominujú Travolta s Newton-John, ale výborní sú všetci (a že ich je, okolo každého z nich sa združuje skupina priateľov rozdelených podľa pohlavia). Mnohé pesničky ma nebavili, ale minimálne jedna z prvých a jedna z posledných sú geniálne a bez debaty kultové. Poteší, že hoci od vzniku ubehli desaťročia, stále niektoré vtipné scény nezostarli a zostali rozkošnými a milými (Dannyho bez debaty strašné pokusy o športovú kariéru alebo bleskovo sa šíriaca správa o tehotenstve). Zároveň na vás z Pomády dýchne pocit bezstarostnej (a je smutné, že niektoré veci z našej minulosti sa už nikdy nevrátia) doby amerických 60. rokov. Ktoré v skutočnosti vôbec bezstarostné neboli, ale vďaka filmom, ako je tento, máte pocit, že boli. (25.08.2007)