Obsahy(1)
Desdemona (Suzanne Cloutier), dcéra benátskeho aristokrata, utečie s maurským vojnovým hrdinom Othellom (Orson Welles), k veľkej nevôli jeho závistlivého služobníka Iaga (Macbeth (1948) neodohráva v Škótsku, ale na ostrove Tahiti. V Macbethovi Welles prvýkrát sfilmoval shakespearovskú drámu, nasledovanú Othellom, ktorý nevyniká iba novátorským poňatím základného diela, ale aj lingvistickými a formovými zvratmi, ktoré z divadelnej hry vytvárajú filmový príbeh. Z dôvodu finančných problémov sa film nakrúcal tri roky a rozpočet z veľkej časti zabezpečil režisér z vlastného vrecka. Časť filmu vznikala v Taliansku, zvyšok v Maroku. Snímka získala hlavnú cenu na filmovom festivale v Cannes. (Incantator)
(viac)Videá (1)
Recenzie (28)
Pokiaľ chcete Wellesa potešiť, darujte mu plagát jeho mohutnej postavy z podhľadu. Ale nielen on je snímaný v Othellovi z podhľadu, túto vymoženosť poskytuje prekvapivo v tomto filme každému. No a k filmu toľko, že je to adekvátna adaptácia Othella, ktorá je ozvláštnená Welesovským noirovým snímaním a jeho prapodivnému mužno-detskému kukuču. Ja som toho veľa o tejto hre nevedel, takže mi dej pripadal aj bez jeho predošlej znalosti zaujímavý a otázky v ňom kladené za aktuálne v každej dobe. Samozrejme pozdravujem kino Lumiere a prepáčim im "menší" trapas, ktorý sa stal pri projekcii tohto filmu. ()
Další z trestuhodně opomíjených Wellesových majstrštyků. Druhé zhlédnutí mi už nedovolí jít pod pět hvězd. Zkuste mrknout na Olivierova Othella, abyste viděli, co Wellesova adaptace rozhodně není - není to záznam divadla, ale film. Film s úchvatnou atmosférou, překrásnou vizuální stránkou a filmově tlumenými hereckými výkony. A že se natáčel s přestávkami tři roky s minimálním rozpočtem je opravdu neuvěřitelné. ()
Snad nejšílenější Wellesův projekt všech dob. Welles svého druhého Shakespeara (1948 - Macbeth) točil v Maroku po tři roky. Došly mu peníze - svůj honorář za Třetího muže použil na financování Othella, ale film zůstal nadlouho pouze fragmentem - jako tolik Wellesových počinů. V roce 1991 však Wellesova dcera Beatrice překvapivě nalezla negativy, které umožnily, aby byl film dán do celkem uspokojivého stavu. A za to jsem skutečně vděčný - i za rekonstruovaný soundtrack, který spolu s expresionistickou stínohrou i samotným Wellesovým ztělesněním Othella (proč by si Orson nemohl střihnout mouřenína?) dodává téhle Shakespearově adaptaci nezvykle dynamickou podobu. ()
Pri zadaní mena Othello sa vyroluje množstvo pokusov o prevod tohto významného Shakespearovho diela na filmové plátno. Ale nebol to nik iný, ako enfant terrible Hollywoodu, Orson Welles, ktorý z divadelnej hry dokázal spraviť film. Nie inscenáciu divadelnej hry, ale plnokrvný film, v ktorom využil množstvo nástrojov, ktoré čiernobiely film poskytuje. Vzniklo dielo, na ktorom je síce poznať, že ani pri nakrúcaní tohto filmu sa Orson Welles nevyhol problémom s producentmi presvedčenými o tom, že kto platí, ten má aj najsprávnejší názor na to, ako má výsledné dielo vyzerať. Neprekvapuje ma, že film nezískal ohlas u divákov, ale očakával som, že si ho pozrie viac ako 135 užívateľov z tých sto tisícok, ktorí sa pasujú za fanúšikov filmu. ()
Na těžký průběh vzniku až neuvěřitelně skvělá adaptace Shakespearova dramatu, v níž občas drhnou nějaké drobnosti (spojené nejspíš právě s problémovým vznikem), ale jako celek se jedná o opravdu výborný film. Welles měl celkově ohromný talent na audiovizuální vyjádření nálady dvou z nejtemnějších Shakespearových dramat (v tomto ohledu předběhl například i Kozinceva s jeho Králem Learem - a to už je co říct). Pro ty, které film nadchnul podobně jako mě, doporučuji shlédnout i ranějšího Macbetha, který je snad ještě lepší. ()
Galéria (60)
Fotka © United Artists
Zaujímavosti (5)
- Dcéra Orsona Wellesa (Beatrice Welles) minula v roku 1992 viac ako 1 milión dolárov na reštaurovanie filmu. To zahŕňalo zlepšenie kvality obrazu, opätovnú synchronizáciu zvuku a pridanie ďalších zvukových efektov. (Reverse01)
- Snímek začal Orson Welles natáčet původně již v roce 1948, po prvních scénách pořízených v Benátkách ale došlo k zásadnímu nedorozumění a sporu s producentem, jehož záměrem nebylo zfilmovat původní Shakespearovu hru, ale stejnojmennou Verdiho operu. Producent nato stáhl svou finanční účast a Welles pokračoval v natáčení s vlastními prostředky několik dalších let. Mezitím došlo k přeobsazení role Desdemony. Tu měla původně hrát italská divadelní hvězda Lea Padovani, nakonec ji ztvárnila Suzanne Cloutier, manželka Petera Ustinova. (argenson)
- Keď mal film premiéru na filmovom festivale v Cannes v roku 1952, bol uvedený pod vlajkou Maroka, pretože Orson Welles nedokázal získať americkú distribúciu. Welles by musel čakať ďalšie tri roky, aby dostal možnosť americkej distribúcie. (Reverse01)
Reklama