Nemý film

Do sebe zamilovaný narcis Reynolds, poněkud vymlácená mlátička Caan, naivní Liza Minnelli, ctitely obložená Anne Bancroft, klopýtající Marcel Marceau a rozbitý závoďák Paul Newman jako hlavní plusy téhle vydařené novodobé grotesky. A ještě bych hrozně rád viděl film Pušky pro královnu. Nemáte ho náhodou někdo? (08.08.2005)

Grotesky já rád, ale scénky musí být povedené, a to se tady spíš nepovedlo. Hrůza s pružinovou maringotkou, rytíři na obědě. Výjimkou je honička vozíků s Paulem Newmanem. Marty Feldman tentokrát oči zkrotil, no ale zastoupila ho Anne Bancroft. Autorům českých mezititulků z Nova Cinema bych rád vzkázal, že francouzsky se píše s malým písmenem! (20.03.2014)

Nevím, jestli je Mel Brooks zakladatelem filmové parodie, ale dost bych tomu věřil. Jeho snímky jsou hodně zvláštní a ne každému sednou, ale Němý film se podle mého musí aspoň trošku líbit každému. Je to totiž krásná vzpomínka na grotesky s haldou lepších i horších vtipů, které dohromady tvoří neopakovatelnou mozaiku. 80% (26.02.2017)

Žasnem nad tým, do akých najmenších detailov a podrobností dokázal Mel Brooks odpozorovať, dôsledne zachytiť a navrch sparodovať typické znaky nemej grotesky. Čo sa na prvý pohľad javí ako relatívne povrchný a miestami trápny pokus o nápodobu zašlej éry, je v skutočnosti nesmierne sofistikovaným mnohovrstevnatým tvarom, experimentom, satirou, dokumentom doby a metafilmom v jednom. Netrvá dlho, než si uvedomíme, že príbeh o trojici extravagantných kamarátov natáčajúcich v 70. rokoch nemý film je príbehom vzniku filmu samotného. V duchu nemej grotesky je však dejová konštrukcia tvorená sledom jednotlivých gagov a scénok (v ktorých sa tradične popierajú fyzikálne zákony), tu lepších, tu slabších. Kolísavú kvalitatívnu tendenciu možno pripísať schopnostiam režiséra, no len ťažko to možno filmu vyčítať. Vďaka tomu totiž vyniknú tie skutočne vydarené vtipy a zároveň tým omnoho presnejšie a uveriteľnejšie vystihuje hlavný prúd produkcie grotesiek, ktorý trpel rovnakými neduhmi - možno to teda rovnako vnímať i ako premyslený zámer a skutočnú trápnosť môže filmu pripisovať len divák s malými poznatkami o tejto ére. Množstvo scénok taktiež odkazuje ku svojim proťajškom v nemom filme; naháňačka na invalidných vozíkoch (ktorá obsahuje taktiež referenciu na Bena Hura) pripomenie legendárnych "keystoneských policajtov" a scéna, v ktorej sa všetci ponúknu zapáliť Anne Bancroft cigaretu je totožná so scénou v závere Der Letzte Mann F.W. Murnaua. Film taktiež zdarilo reflektuje veľké pohyby a zmeny v Hollywoode. Od počiatkov štúdiového systému 20. rokov, cez pády a návraty veľkých persón, hviezdny systém 30. a 40. rokov a novú vlnu, oživujúcu kinematografiu konca 50. a 60. rokov, pohltenie Paramount Pictures v roku 1966 spoločnosťou Gulf & Western (vo filme Engulf & Devour) až po vrcholnú éru zvukového filmu 70. rokov, vtedajšie celebrity, trendy a spoločenskú uvoľnenosť. Mel Brooks zachádza v intertextualite ešte omnoho ďalej, keď parafrázuje a odkazuje na známe motto MGM, alebo svoje vlastné filmy (nemožno si nevšimnúť plagátu na Young Frankenstein) a do toho vnáša autobiografické motívy. Fakt, že si vďaka šialenému tempu grotesiek a "screwball comedies" udržuje i pri takom enormnom množstve línií a odrobiniek prehľadnosť, je známkou precíznej dramaturgie a sústredenej réžie, ktorá presne vie, čo a ako chce týmto filmom povedať. Od 5-hviezdičkového hodnotenia ma delí len domnienka, že si napriek všetkému mohol dať Mel Brooks na vyrovnanosti záležať väčšmi, tak, ako tí skutoční majstri nemých komédií. 85% (18.01.2015)

Chcete ve vrcholu mluvené éry filmu natočit němý film o tom jak ve vrcholu mluvené éry filmu natočit němý film?Takřka kaufmanovský námět.Pokud to uděláte jako Mel Brooks(a já věřím, že lépe by jste to už neudělali) beze všeho.Honička na invalidních vozících je nezapomenutelná, stejně tak výstup Marcela Marceau... (18.02.2006)