Aienji

Taka komornejsia verzia neopakovatelneho A moment to remember. Nie tak "velke", nie tak zdrvujuce, nie tak nekonecne smutne ......a predsa skoro rovnako nadherne. Akoby sa ten pribeh odohral niekde poblizku v mojom susedstve, akoby som niektore postavy sam poznal. A uplne najsmutnejsou filmovou postavou pre mna navzdy zostane chlapik, ktory kazdy den stoji na prechode pre chodcov, smeruje premavku a dava pozor, aby sa nikomu nic nestalo. A ked niekedy prsi, po licach sa mu spolu s dazdovymi kvapkami leju slzy....(9/10) (13.10.2007)

Panensky sterilní drama plné slz a emocí. Ona nevinnost zachází tak daleko, že za erotické vrcholy lze považovat nesmělý a snový náznak polibku a záměnu výrazů keks a sex při telefonickém rozhovoru. Připočtu-li si k tomu mírně řečeno mírně nesympatickou hlavní hrdinku s mírně naznačeným poprsím a mírně chlapeckou postavou, cítím mírné zklamání. K lásce prostě erotika patří, nemusí být polopatická či vulgární, někdy stačí jen pohled či dotek a máte jasno, a to i ve filmu. Vymazat ji? Nelze. Díky předešlému pak patřičně silně nepůsobí ani onen motiv pohledu vstříc smrti. Slzička dojetí mi ale na samotném konci přece jen ukápla. A za ni, trojku. (06.05.2015)

Jedna z najkrajších kórejských melodrám. Páči sa mi, že smrteľná choroba hlavnej hrdinky je odhalená divákovi hneď na začiatku, takže sa s týmto motívom hnusne nekalkuluje a divák nezažije pocit, že ho chcú znásilniť citovým vydieraním. Jak hlavná postava, tak jej matka s ktorou žije už s chorobou zápasia roky, takže sa ňou snažia nezaoberať a radšej si užívajú život naplno pokiaľ je čas. Tento prístup pôsobí veľmi príjemne a povzbudivo aj na diváka. No a po čase sa objaví vyvolený, takže sa môže pomaly rozbehnúť aj romanca medzi ním a chorou dcérou. Od ich prvej spoločnej scény to medzi nimi dokonale iskrí. On je taký bezstarostný človek a ona je neskutočne roztomilá. Vďaka tomu, že chorobu divákovi odhalia hneď, pôsobí celá romanca oveľa intenzívnejšie aj keď postavy prežívajú len také obyčajné až všedné chvíle. Našťastie sa film vyvaruje primitívneho ukričaného humoru. Namiesto toho film tak príjemne plynie až do očakávaného smutného finále, ktoré ale našťastie nie je žiadna depka. A dočkáme sa aj nejakého drobného prekvapenia. Okrem dokonale obsadeného ústredného páru si zmienku zaslúži skvele zahraná postava matky ktorej vzťah s chorou dcérou je nezvyčajný ale zároveň strašne pekný. Okrem týchto troch postáv tu už ďalšie veľký priestor nemajú. Výsledkom je ten typ filmu u ktorého som si celý čas prial, aby trval aspoň dvakrát dlhšie a mal som chuť si ho hneď pustiť znova. 10/10. (03.07.2019)

Je to vydarená romantická dráma. Má veľmi dobrý príbeh o nevyliečiteľne chorom dievčati, ktoré aj aj vďaka mame, ktorá sa s tým už aj celkom zmierila berie život tak, aký je a tak sa s tým už tiež vyrovnala. A keď sa do rovnakého domu nasťahuje sympatický mladík, ktorý sa do nej hneď zamiluje, svoje srdce mu postupne otvára a tak má dievča možnosť prežiť svoju prvú a zároveň aj poslednú lásku. Spracovanie je na tom veľmi dobre, dej je celý čas výborne podaný, nemá žiadne slabé miesto alebo čokoľvek, čo by mohlo aspoň trochu prekážať, je tu množstvo zaujímavých prvkov, hlavne nezabudnuteľný muž na prechode, ale aj tak mám pocit, že sa takmer zo všetkého dalo získať ešte o trošku viac. Ale to je prakticky to jediné, čo tu môžem vytknúť, pozerá sa na to skvelo aj kvôli množstvu rôznych skvelých situácií, ako napríklad fotenie baletiek a úplných maličkostí, ktoré diváka príjemne pohladia aj napriek tomu, že pre celkový dej nemajú prakticky žiadny význam a tak sa mi to páči. Herecké obsadenie je výborné, či už Im Soo-Jung, ktorá ma ale viac bavila vo viacerých iných úlohách, tu pôsobí až príliš mlado, podobne je na tom aj Kim Rae-Won, viac mi sedí v tých akčnejších úlohách, ale aj tu je dobrý a za hlavnou dvojicou o nič nezaostáva ani Lee Mi-Suk v skvelo podanej úlohe matky. A poteší aj niekoľko menších postáv, ako strážnik a samozrejme spomínaný muž na prechode. Réžia a technická stránka sú vydarené, na debut je to perfektná práca, to musím režisérku Lee Eon-Hie pochváliť a aj celkovo je to veľmi výrazný nadpriemer, ale za úplnou špičkou to podľa mňa trochu zaostáva, hlavne tie emócie sa u mňa nedostavili. ...ing je veľmi príjemný film, ktorý má pár menších slabín, hlavne tá dramatická zložka na mňa moc nezapôsobila, ale všetky ostatné už áno a tak nemôžem byť nespokojný. 78% (18.07.2012)

Keby som to mal za pár a strihám meter a niekto mi číta o miestach, kde som chcel ísť sa podívať a skrz smrteľnú nemoc nemôžem, tak sa normálne z tej komy preberiem a vypnem si sám mašinku na dýchanie. I napriek tomu, že som predpokladal ( oh, aký som neuveriteľne namakaný ) dlhý a mokrý koniec, obdivujem makačov z Korei a hnedˇ zajtra, po rannej, valím na prechádzku pred ZSku . (27.01.2011)