Réžia:
Peter HledíkKamera:
Vlado HollošHudba:
Ladislav GerhardtHrajú:
Jiří Kodeš, Ivan Gübel, Bronislav Poloczek, Joanna Żółkowska, Martin Huba, Tomáš Žilinčík, Igor Krempaský, Slávo Drozd, Anton Živčic, Vladimír Jedľovský, František Kovár, Ján Gubala (viac)Obsahy(1)
Televízny film o životných osudoch slovenského vysťahovalca Štefana Baniča, ktorému v Spojených štátoch udelili patent za vynález padáka. Spojené štáty americké na začiatku minulého storočia. Cieľ stoviek vysťahovalcov z celého sveta, ktorí prichádzajú za prácou, slobodou a lepšími životnými podmienkami. Jedným z takých bol aj rodák z Trnavy - Štefan Banič. " Zaujímal sa o letectvo a v roku 1913 zostrojil prvý použiteľný padák, založený na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Padák mal vyriešiť problém tzv. plávania vo vzduchu a úspešne sa používal v 1. svetovej vojne." Toľko vraví Encyklopédia Slovenska. Zariadenie na zoskok z lietadla Banič sám s nasadením života vyskúšal a získal naň od patentového úradu USA v auguste 1914 svedčenie. Napriek tomu zomrel tento vynálezca v zabudnutí, bez medzinárodného uznania či finančného ocenenia. Hoci historické pramene ponúkajú o ňom málo informácií, o jeho živote a samotnom objave sa vie len málo, scenáristka Jarmila Tomášková a režisér Peter Hledík sa pokúsili o vlastnú rekonštrukciu jeho osudov. Vytvorili presvedčivý obraz jednoduchého inteligentného človeka, trpiaceho a snívajúceho o veľkej zemi, ktorý nezištne veľa obetoval, aby napriek všetkým prekážkam uskutočnil svoju myšlienku. Pomáhal mu jeho zápal a cieľavedomosť, ale poznal aj bezmocnosť vo chvíľach, keď zistil, že sa ocitol vo vleku síl, oveľa silnejších, ako bol on sám. " Hlavný predstaviteľ Jiří Kodeš dodal hrdinovi potrebnú dávku nepatetickej presvedčivosti, ktorá postavu nerobí mýtom a sprostredkováva zdanlivý pocit osamelosti tvorivého ducha, ktorému okolie neverí a pritom všetci čakajú, kedy zbohatne," napísala po odvysielaní snímky v roku 1988 Martina Slezáková. Napriek určitým výhradám sa dobová kritika zhodla na pozitívnom hodnotení tohto televízneho filmu, ktorý patril k najzaujímavejším titulom roka. Zvlášť oceňovali vizuálnu podobu diela, kedy sa aj zásluhou kameramana Vladimíra Holloša, architekta Romana Rjachovského a kostýmovej návrhárky Moniky Hafsahlovej podarilo na Slovensku vytvoriť hodnovernú "retro" atmosféru prostredia Ameriky. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (9)
Kvalitná osobná dráma snažiaca sa o umeleckú rekonštrukciu vynálezcovského obdobia Štefana Baniča. Tvorcovia sa nenechali obmedzovať fiktívnou gloriolou "národného hrdinu" a vykreslili komunitu emigrantov ako bandu pijanov, ktorí rovnako radi pijú ako túžia po návrate domov. Veľmi dobré výkony hercov sú produkčne veľmi dobre zabalené. Hudba sa síce príliš neproducíruje, ale spolu s hereckým výrazom a kamerou tvoria slušnú atmosféru. 75% ()
Tohle je snad jediná hlavní filmová role Jiřího Kodeše, jinak hrál vždy spíše v pozadí, ale i tak je jeho tvář vždy zapamatovatelná. V tomto příběhu hraje slovenského dělníka, který pár roků před 1. světovou válkou odjede do Ameriky za výdělkem a okouzlí ho začínající kinematografie, kde uvidí i letce, kteří zkoušejí létat na prvních leteckých strojích a tím mu vnuknou nápad na výrobu padáku, na který získá i patent. Jenže se začíná psát rok 1914, tak s patentem naloží, tak jak se dalo očekávat. Amerika počátkem 20. let minulého století je výborně vyobrazena a veškeré rekvizity, oděvy a domy odpovídají tehdejší době. Pěkná práce. Skvělou rolí se ve filmu ukázal i Bronislav Poloczek, který hrál němého dělníka. Zajímavostí je, že film je založen podle skutečné události. ()
Slušný slovenský TV film s veľkou účasťou českých hercov. J. Kodeš sa do úlohy typického pracovitého a chudobného slováka výborne hodí a na počudovanie mi nevadilo ani jeho predabovanie. Slávny Slovák to myslel dobre, ale jeho prvé pokusy o zostrojenie padáka boli len pre silné povahy. Jedna vec je niečo vymyslieť, ale ako mu trefne pri pohári piva hovorí herec M. Huba: " Treba aj nájsť šialenca, ktorý tento vynález vyskúša a skočí..." Musím uznať, že Banič mal poriadnu odvahu a naozaj skočil. Za aké smiešne peniaze, tento dobrosrdečný človek nakoniec patent predal americkej armáde, tak to sa až rozum zastavuje. Vydarený a zaujímavý televízny film. 80% ()
Myslel si, že príde do Ameriky a zbohatne. Myslel si, že vymyslí pádostroj a možno dostane aj milión. Dostal pár dolárov a kopanec do zadku. A domov sa vrátil tak isto chudobný, aký odtiaľ odchádzal. Dnes má síce v Smoleniciach múzeum, ale život to nebol ľahký. A ako vidíme zahraničných Slovákov spred 100 a viac rokov, tak robili to, čo zahraniční Slováci aj dnes - chlastajú prvú ligu a aj Poľky si radi narazia. Nedávno uplynulo 110 rokov od slávneho Baničovho zoskoku a takmer nikto si nespomenul, hoci riziko to bolo veľké - niektorí sa pri podobných pokusoch zabili, napríklad Rakúšan Reichelt na Eiffelovke - je na to aj video z roku 1912. Banič za života slávu nezískal, peniaze nezískal, ale aj tak je známym. Po tomto slušnom filme z roku 1987 by si už zaslúžil niečo výpravnejšie. ()
Musí to byť neobyčajný zážitok ísť doma do krčmy, zobudiť sa v Amerike a nepamätať si absolútne nič z celej cesty. Amerika ani nebudí dojem cudzieho sveta, je to samý Slovák, Poliak a Maďar, a jediný skutočný Američan je Peter Lipa, ktorý si uveriteľne zadžezoval. Slováci ako ekonomickí emigranti to nemaju ľahké, ani za vynález padostroja sa nedá vydolovať poriadna odmena. Tých 1500 dolárov sa zdá len ako almužna. Padostroj sa na dnešný padák ani zďaleka nepodobal, pretože to bola skôr vystužená sukňa, do lietadla dosť nepraktické. Film nie je historickou rekonštrukciou, len náznakom, ako to mohlo pred vyse 100 rokmi byť. Nie je to na čisté štyri hviezdy, ale za neobyčajný námet zaokrúhlim nahor. –––– Ty stále veríš, že zarobíš peniaze na tom bosoráctve? U nás v kraji by ťa už dávno do blázinca dali. –––– A potom padostrojmi zaplavíme svet. Budeme bohatí ako Ford. –––– Na čo to všetko bolo? Nijaká sláva, nijaký úspech. Ani peniaze. ()
Reklama