Sin City - mesto hriechu

Jedna teoretická štúdia (s ktorou sa plne stotožňujem) hovorí o tom, že najväčšia sila a kúzlo komixu spočíva v schopnosti imaginácie čitateľa vyplniť priestor medzi dvoma bezprostredne za sebou nasledujúcimi statickými obrázkami. Čítanie komixu nám dáva absolútnu časovú kontrolu nad príbehom – t.j. môžeme mu sami vtisnúť jeho dynamiku, pohyb a rytmus. Film ako médium nás tejto kontroly nad časom zbavuje. Vyššie spomínané atribúty sú v rukách režiséra filmu a my diváci ich nemáme možnosť zmeniť. Kam tým mierim? Sin City už od prvého preview totiž jasne ašpirovalo na post referenčného projektu, ktorý môže dokázať, či filmová adaptácia komixu pri zachovaní maximálne možnej výtvarnej štylizácie papierového originálu (od rakurzu kamery až po nasvietenie scény, digitálne pozadie - noir opar (pozor! "opar", ale nie atmosféra, pretože tá okrem obrazu potrebuje aj hrdinov) vás chtiac-nechtiac pohltí), doslovného prebratia dialógov a monológov z „bubliniek“ dokáže rovnako udržať aj celkovú kvalitu filmu porovnateľnú s kreslenýn originálom. Žial "Sin City - film" vo výsledku tento predpoklad a túžobné želanie miliónov fanúšikov nepotvrdil. Pri čítaní komixu som si Sin City nikdy nepredstavoval ako nonstop divokú akčnú jazdu, ale skôr ako premenlivú horskú dráhu, ktorá ma svoje tichšie miesta, ale rovnako obsahuje aj krkolomnú zbesilosť. Preto som bol ochotný akceptovať aj pomalšie tempo odvíjania príbehu. Lenže to, čo spravil Rodriguez s Millerom zašlo ešte oveľa ďalej za slovom "pomalosť". Neustály voiceover postáv, sprostredkujúcich ich myslenie, ktoré na papieri malo svoje uplatnenie, vo filme doslova drhne odvíjanie deja a spôsobuje čoraz väčšiu statickosť. K tomuto negatívu si ešte prirátajte prekvapivú sterilitu réžijnej invencie. Režisérske duo si síce každú chvíľku môže spokojne odškrtnúť do detailu prekopírovaný obraz z papiera na filmový pás, ale to medzitým - s tým akokeby si nevedel rady, resp. to nepovažoval za dôležité. Efekt okamihu tak prebíja kontinualitu nadväznosti. Ďalším klinčekom smerom k zemi je "skoro-absencia" hudby (resp. jej neustále zatláčanie do úzadia neutíchajúcim prívalom spomínaných voiceoverov) !!! Po gitarovej vypalovačke z traileru ani slychu a aj v tých najvypätejších okamihoch je hudba veľmi mdlá. Celkovo je pre mňa Sin City dosť sklamaním. Vďaka koncentrácie na okamihy (ktoré sú dokonalé) je film totálne chladný, takmer bez štipky emócie. Nebyť úchvatnej výtvarnej stránky a dobrého hereckého obsadenia (až na jednu výnimku - Jessicu Alba, ktorá nezvláda zahrať ani najzákladnejšie emočné stavy), tak je to dosť bieda. Takto film zostáva v oblasti slušného priemeru. P.S.1: Ak nechete byť sklamaní aj vy, tak rozhodne čo najrýchlejšie zabudnite na obidva trailery. P.S.2: Veľmi ma potešilo malé cameo duchovné otca komiksu - Franka Millera :-) P.S.3: Dôkazom toho, o koľko mohlo byť filmové Sin City lepšie, keby sa predsa len aspoň čiatočne popustila uzda vlastnej kreativite pred otrockým prepisom je pre mňa úplne posledná scéna filmu - je originálna a svieža. (07.04.2005) (menej) (viac)