Putá vojny

Pri viacerých žánroch si nie som istý ich najlepším predstaviteľom, ale vojnový to má ľahké, Putá vojny sú tým najlepším, čo v tomto žánri vôbec vzniklo. Je síce pravda, že sa rozhodne nejedná o nejakú osobitú revolučnú záležitosť, ale film ide hlavne v stopách Spielbergovho Ryana, lenže na rozdiel od neho je perfektný po všetkých stránkach, nie len tej technickej a bojovej. Základom je príbeh a ten sa tu teda nesmierne vydaril, konečne vojnový film, ktorý sa síce väčšinu času odohráva na bojisku, ale aj tak je v popredí rodina, o ktorú sa vojak bojí a urobí všetko preto, aby ju ochránil, v tomto prípade svojho mladšieho brata. Krátka úvodná fáza ideálne zoznámi s pár dôležitými postavami a vzťahmi medzi nimi, takže obaja bratia si ma získali a následne sa už dej presunie na bojisko. Práve kvôli tomuto rodinnému motívu, keďže tentoraz už nejde len o nejakého vojaka, ktorý plní misiu a obáva sa len o svoj život, ale zároveň sa ešte viac bojí o svojho súrodenca a navyše ešte musí mať strach aj o svoju rodinu doma, ktorá zostala bez mužskej pomoci to má veľmi silný náboj. A ten ešte trochu zvýrazní úplný úvod a záver zo súčasnosti, to sa skutočne vydarilo. No rozhodne nezostalo len pri tom, predsa len je to stále plnohodnotný, priam ukážkový vojnový film, ktorý si aj napriek dĺžke udržuje výbornú dynamiku, väčšinu času sa odohráva na bojisku, kde jedna skvelá situácia strieda druhú a ak sa náhodou presunie mimo neho, ponúkne iný silný dejový prvok, ako napríklad popravy civilistov. Jedine musím trochu vytknúť niektoré spoločné scény bratov, ktoré sa časom obmedzia hlavne na dialógy s tou istou témou, kedy jeden bude neustále riskovať život, aby svojho brata držal od nebezpečia, čo sa zase jemu nepáči, ale to je skôr len zanedbateľný detail, ich premena je zobrazená veľmi dobre a film to využíva. Film sa môže oprieť aj o postavy, hlavné duo už asi ani nemohlo byť lepšie, Jang Dong-Gun aj Won Bin ma veľmi bavili, obaja svoje postavy zvládli veľmi dobre a obával som sa o nich. Doma na nich čaká moja obľúbená Lee Eun-Ju a k tomu plno zaujímavých vedľajších alebo epizódnych postáv, dokonca sa tu objaví aj Choi Min-Sik ako severokórejský dôstojník. Akcie je tu plno a je vynikajúca. Tu sa ani raz nestane, že by film dlhší čas neponúkol nejakú akciu, prichádza približne v pravidelných intervaloch a síce nie je až tak rozmanitá a ani neponúkne veľký výber bojovej techniky, väčšinou sa obmedzuje len na strety medzi vojakmi, ale aj tak sú všetky bojové sekvencie perfektne natočené, dostatočne surové a drsné, aby vojna vyzerala ako peklo a s množstvom výrazných momentov. Hlavný hrdina je síce takmer regulérny akčný hrdina, keďže toho sám zvládne až príliš moc, čo inak vo vojnovom žánri moc nemusím, ale tu to má predsa len svoje opodstatnenie a aj všetky tie jeho akcie som si užíval. Tu sa aj ťažko vyberá to najlepšie, najviac vyniká asi akcia v meste, ktorá ponúkne odlišné prostredie, ale všetky bojové scény sú skvelé. A režijne tu nemám absolútne čo vytknúť, perfektný vizuál, skvelá vojnová atmosféra, fungujú aj emócie, Kang Je-Gyu to odviedol prvotriednu prácu. A nesklame ani hudba. Takže tu môžem vytknúť skutočne len zanedbateľné detaily, Putá vojny sú bezkonkurenčne najlepší vojnový film, aký som vôbec videl. 90% (26.07.2007) (menej) (viac)