Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Nadčasové podobenstvo o úlohe, ktorú pri rozpútavaní revolúcií a povstaní zohrávajú ekonomické záujmy veľmocí. Cynický a pragmatický britský agent William Walker prichádza v 19. storočí do Queimady, portugalskej kolónie na Antilách. Jeho cieľom je rozpútanie revolúcie, ktorá by Veľkej Británii priniesla ekonomický zisk. V nosičovi José Doloresovi spoznáva potenciálneho vodcu vzbury. Revolúcia je úspešná - portugalské sily sú vyhnané z ostrova a moc za podpory britskej vlády preberá dočasný prezident. Uplynie niekoľko rokov a William Walker prichádza na jeho pozvanie do Quiemady opäť, tentokrát s cieľom potlačiť revolúciu, ktorá ohrozuje ekonomické záujmy Veľkej Británie. Jej vodcom je José Dolores... (STV)

(viac)

Recenzie (60)

cheyene 

všetky recenzie používateľa

Chvíli jsem si navykal na prostředí a historické období snímku, avšak přivykání nebylo nikterak ku škodě finálnímu hodnocení. Příběh sám o sobě je zajímavý, ukazuje špínu politiky, kdy je podporována situace ve prospěch cizího státu. Nejprve podnítit revoluci a svrhnout režim, ustanovit si sobě výhodný režim, následně svrhnout i nedávno nastolenou vládu a převzít moc do svých rukou. Takto to ve světě běžně chodí, stačí si otevřít noviny. Marlon Brando je tu skvělý.. ostatně jako vždy. Hudba Ennia Morriconeho opět dodává scénám patřičný šmrnc. ()

curunir 

všetky recenzie používateľa

,,CIVILIZÁCIA NÁLEŽÍ BIELYM. ALE AKÁ CIVILIZÁCIA A AKO DLHO?" __ Nepríliš známy historicko-dobrodružný film voľne inšpirovaný skutočnými postavami a udalosťami, ku ktorému som sa dostal vďaka hudbe Ennia Morriconeho ozdobenej nezabudnuteľným ústredným motívom "Abolison", ktorý je v mnohom možné označiť za to najlepšie, čo maestro zložil (inšpiráciu pre neskoršiu "The Mission" bral určite aj odtiaľto). Čo však na filme najviac zaujme je jeho realistické podanie života čiernych otrokov na trstinových plantážach. Marlon Brando sa svojej úlohu zhostil naozaj skvelo, rovnako tak ako aj neherec Evaristo Márquez (povolaním skutočný robotník na plantáži) - vodca povstania a zároveň figúrka v rukách ctižiadostivého Branda - José Dolores , ktorý na žiadosť režiséra nahradil pôvodne plánovaného Sidneyho Poitiera. Quiemada sa tiež môže pochváliť solídnou výpravou, síce trocha usekávajúcim, no zároveň tiež dynamickým strihom. Na škodu je myslím, že vo filme sa neobjavila aspoň jedna celistvejšia bojová scéna a v mnohom zbytočne zauzlený (i keď ideovo bohatý) scenár robí pomerne jednoduchú zápletku naoko náročnejšou. Zo silnejších 4* na plný počet v hodnotení dvíha film fakt, že netuctové staršie filmy mám v obľube. (film prvý krát videný 30. 9. 2008 v ten deň aj napísaný pôvodný komentár, 1. 6. 2009 prerobený) ()

Reklama

ledzepfan 

všetky recenzie používateľa

Je to dost nejistě natočené (především první polovina). Kamera je místy zoufale bez nápadu. Drtivá většina herců a komparzistů je vyloženě slabá... Ale i přes všechny negativa, není divu, že na to -ve své době superstár- Brando kývnul (přestože ve filmu nedostal šanci předvést cokoliv zázračného). Ten scénář je totiž překvapivě komplexní, myšlenkově vrstevnatý a nečernobílý (tím nemyslím barvy pleti). Ta problematika střetu dvou naprosto odlišných mentalit, postojů, hodnotových žebříčků, atd. je zde vykreslena bez příkras, bez dobráků a záporáků, bez ideologické hysterie, bez arogantního předkládání naivních řešení (umím si představit jak by film na dané téma vypadal dnes).. + Morriconeho hudba, která sice (podobně jako Brando) nebere dech, ale dokáže film podržet ve chvílích kdy jinak selhává/pokulhává. ()

DaViD´82 

všetky recenzie používateľa

Pokud jste si někdy chtěli udělat nějakou tu svou vlastní revoluci, tak zde dostanete názorný návod jak na to. Co budete potřebovat? Charisma, intrikářské vlohy, výřečnost, cynismus a hlavně a především schopnost si za všech okolností uchovat pragmatický nadhled někoho, kdo všechny ty vzletné proslovy, ideje, útisky, otrokářství, třídní rozdíly, lidské osudy, smrt i násilí bere tak, že existují jen a pouze proto, aby se z nich dalo někde někým něco (vy)těžit.. Těžko říci zda přímo nejlepší, ale každopádně nejzajímavější a nejméně jednoznačná role Brandonovy kariéry, která byla na zajímavé a nejednoznačné charaktery bohatá jako žádná jiná. Dnes by z toho vznikl hyperkorektní velkofilm o černošském vůdci, který vede svůj lid za svobodou; v době vzniku by se zase většina tvůrců spokojila s klasickým levicově smýšlejícím revolucionářským filmem o hrdinovi z lidu; nikoli však Pontecorvo, který tak (opět) o míle předběhl (nejen) svou dobu. ()

genetique 

všetky recenzie používateľa

Ťažké filmy o vzburách, či povstaniach a domáhaniach sa za svoje ľudské, alebo národnostné práva mám rád. No tento bol natočený pomerne zložitou a náročnou obsahovou stránkou. Drsné zobrazenie černošskej tyranie a otroctva je síce otrasne reálne, no vecná stránka a pointa filmu mi väčšinu času chýbala. Samozrejme som rád, že som si doplnil zbierku o ďalšieho výborného Brandona, no aj tak mi to stačí len na 65%. ()

Galéria (7)

Zaujímavosti (21)

  • Mnoho kritikov interpretovalo film v kontexte vietnamskej vojny a studenej vojny a chválili jeho surové a neoslavné zobrazenie kolonializmu, imperializmu a otroctva. V The Brooklyn Rail napísali: "Burn! je ticho bezútešná, neochvejná prezentácia otroctva, post-otrokárskej rasovej nenávisti, úlohy rasy v politickej moci a koloniálnej manipulácie všetkých vyššie uvedených. Pontecorvo preberá tieto témy tak jasne a priamo – pričom ich necháva na druhom mieste vo vzťahu k dramatizácie príbehu – že Burn! sa stáva lekciou o tom, ako málo iných filmov sa touto témou vôbec zaoberá.“  (Arsenal83)
  • V pôvodnom scenári bol (fiktívny) ostrov Queimada španielskym protektorátom, ktorým boli mnohé historické karibské kolónie. Francova vláda však tlačila na filmárov, aby zmenili scenár, a keďže Portugalsko nepredstavovalo také riziko v strate zisku ako Španielsko, tak producenti urobili ekonomicky výhodnú vec, keď urobili z Portugalcov darebákov. V postavách sa však stále odráža pôvodný zámer, pretože majú španielske mená a hovoria španielskym jazykom. (Arsenal83)
  • Okrem Marqueza aj mnohí ďalší herci boli neprofesionáli, ktorých Pontecorvo najal kvôli svojmu prístupu inšpirovanom neo-realizmom a použil ich už predtým vo filme Bitka o Alžír (1966). (Arsenal83)

Reklama

Reklama