Plačící pěst

Príbeh dvoch odlišných ľudí, ktorý sa stretnú len vo finálnom zápase a navzájom si rozbijú držky a pritom by si vedeli toho toľko povedať. Jeden ako bývalí starší boxer, ktorý si zarába na živobitie tým, že si nechá na sebe vybiť zlosť okoloidúcich ľudí a chopí sa poslednej šance. Druhý ako malí gangster ale veľký bitkár sa čoskoro dostane do vezenia a tam sa pripojí k boxerom. Obaja chcú celou silou dokázať svojim rodinám, že predsa majú na niečo viac, a tak aj finálny zápas vizerá. Obaja neústupný, bijú sa do posledných síl. Po vinikajúcom Million Dollar Baby opäť skvelí film z prostredia boxu. Síce je jasné že ani jeden z nich nie je boxer, ale ich herecké podanie je bravúrne. Musím opäť vyzdvihnúť herectvo Min-sik Choia (Oldboy), ktorý akoby sa pre túto úlohu narodil. (22.08.2005)

Nikterak světoborně vygradovaný a stejně podaný příběh o dvojici boxerů, toužících získat divácké sympatie a vlastní uvědomění prostřednictvím zaběhaných dějových schématů a netradičně pomocí dvou paralelně vyprávěných linií. Outsideři, jež musí najit sami sebe, tradiční rodinné hodnoty a sport je pro ně prostředek vykoupení, tu už několikrát byli. Stejně jako klasická témata filmů, jejichž hybným motorem je budování fyzické stránky člověka. Sebetrýznění jako očista, nutnost ztráty všeho blízkého k objevení sama sebe atd. Vynikající úrovní oplývají samotné zápasy zúčastněných, které působí naprosto autenticky. Naproti tomu je kamera v mnoha jiných scénách zbytečně neposedná a na sebe upozorňující, což nabourává jinak precizní technickou stránku, která si s hraje barevnými filtry, světlem a podobnými záležitostmi. Závěrečná snaha autorů o nutnosti přerozdělování diváckých sympatií bohužel vychází naprosto vniveč, stejně jako drtivá většina vězeňských pasáží, kterým by slušelo silné prostřihání a zkrácení. Agresivitu a hloubku Zuřícího býka tu nenajdete ani náhodou, snímek o chudém italském chlapci s geniálně jednoduchou dějovou linií o americkém snu by se na korejské poměry našroubovat snad dal, ale nebylo by to zapotřebí a tak celá tahle podívaná nejvíce připomíná (zejména svou formální stránkou) promrhaný potenciál Aliho, který se stal labutí písní Michaela Manna. (12.12.2005)

Nejde o zas tak moderní vyprávěcí formu, která by v první řadě zaujala, ale o filmařské řemeslo, jenž ve filmu hraje prim. Není tak decentní, že by v poklidu plynulo s příběhem, naopak, strhává na sebe pozornost brutálně neokázalou kamerou a neokoukaným střihem. Divák, který miluje zajímavý vizuál, si konečně může pochrochtat blahem a být podstěn, že filmový tvůrci točí snímky pro náročné publikum, které potřebuje o něco víc, než jen dobrý příběh. Korejský film je velkou výzvou, ve které není poražený. Ve které hráč i divák pouze získávají. (30.08.2011)

Už som začal strácať nádej, že niekedy uvidim film z prostredia boxu, ktorému nebudem mať čo vytknúť. Naštastie som sa dostal ku tomuto snímku a musim zvolať: "Konečne". Konečne som uvidel film, kde sa snúbi silný emocionálne ladený príbeh s reálnymi (samozrejme v rámci možností) ukážkami tréningu a samotného zápasu. Boxeri sa nachádzajú v rovnakej váhovej kategórii, postupne strácajú silu, presnosť, koordináciu pohybov a dokonca používajú obranu! A čo sa týka dejovej línie, konania postáv a konfrontácie ich životných príbehov, tak ku Adrianovej obsiahlej a veľmi výstižnej štúdii už nemám čo dodať :) 10/10 (21.10.2005)

Po formálnej stránke detailne "vymazlený" film, od ktorého som dostal zase raz emociálne KO :-) - z veľkej časti aj preto, ako prevracia jednu zo zabehaných žánrových formuliek drámy zo športového prostredia (konkrétne boxu). Filmy daného razenia väčšinou celý svoj dej využívajú iba ako "prípravu" na finále, v ktorom je hlavný hrdina fyzicky konfrontovaný s najväčšou výzvou svojho života (čo samozrejme platí aj v prípade Crying Fist). Lenže zatiaľ čo vo väčšine týchto filmov máme v záverečnom dueli nášho hlavného hrdinu, ktorému skrz podrobne budovanú identifikáciu v predchádzajúcom deji držíme palce o to viac, o čo beztvárnejšie a často až negatívne je vykreslený jeho oponent, tak v Crying fist nič také nie je z dôvodu, že hlavní hrdinovia sú tu dvaja. Pre obidvoch je ich vzájomný duel životná šanca zmeniť sa z ľudskej trosky na NIEKOHO. Obidvaja nemajú duelom čo stratiť, iba získať. Obidvaja sú nám v priebehu fimu citovo veľmi priblížený. A tak, keď nadíde záverečný duel, neviete komu máte držať palce a hlavne neviete, či to chcete. Zaangažovanosť je v tomto prípade oveľa intenzívnejšia, pričom box tu metaforicky slúži na konfrontáciu vo viacerých smeroch: mladosť vs. zrelosť, rodinné zázemie vs. vyvrheľ spoločnosti, rokmi viac menej tlmené správanie (dané únavou životom) vs výbušná povaha, atď... . Prepracované charaktery postáv dané už samotným scenárom sú ešte umocnené hereckými výkonmi ústrednej dvojice. Min-Sik Choi je ako vždy bezchybný, ale potešujúce je to, že tentokrát má minimálne vyrovnáneho konkurenta - Ryoo Seung-beom (pozn. je to mladší brat režiséra filmu, s ktorým spolupracoval už na jeho predchádzajúcich projektoch; zaujímavosťou je aj to, že meno postavy, ktorú stvárňuje - Yu Sang-hwan je identická s menami postáv stvárnených práve v spomínaných predchádzajúcich bratových filmov - Arahan a No Blood no Tears). Crying Fist na milimeter presne charakterizuje jeden z jeho sloganov "Blow-straight to your heart" (15.06.2005)