Bohom zabudnuté deti

Tento film považuju za "perlu".Pamatuji, že mě zaujal už jako -náctiletou a i dnes na mě dýchá stejnou dávkou preciznosti a skutečnosti.Neuvěřitelné výkony hlavních rolí, tak skutečné, že jim věřím i ticho.Vtáhnou vás do děje a přinutí vás ho poslouchat.Přinutí vás pobrukovat si tu hloupou písničku a sáhnout si na reprobedny... Vždycky se k němu ráda vracím a vracet budu. (14.05.2011)

Bohom zabudnuté deti sú zaujímavým a podnetným filmom. Na pozadí lásky učiteľa a bývalej žiačky film nastoľuje množstvo problémov a otázok, ktorých riešenie je odlišné, ako ponúkajú idiotskí stúpenci multi-kulti a integrácie za každú cenu. Deti a mladí ľudia vo všeobecnosti sú málo tolerantní k odlišnostiam oveľa menšieho rozsahu, ako je hluchota. Navyše je komunikácia s hluchým jedincom podmienená naučeniu sa posunkovej reči. Na druhej strane bolo úsmevné a sympatické, akí boli postihnutí mladí ľudia "ukecaní" v spoločnosti seberovných. Ruky sa im len tak mihali a v miestnosti vládlo ticho. Už som niekde napísal, že som sa bez problémov zmieril s tým, že už ani raz nevystúpam na Téryho chatu, keď mám TEP kolena. Tak prečo má niekoľko, hlúpym smerom orientovaných, aktivistov snahu dožičiť postihnutým ľuďom za spoločné peniaze všetko to, k čomu majú prístup zdraví. Je to rovnako hlúpa idea, ako snahy šialených socialistov vziať peniaze bohatým a rozdať ich chudobným, aby mal každý rovnako. Aj tu platí rozumný výrok: nemôžeme si byť rovní, keď nie sme rovnakí. Je asi zbytočné dodávať, že film je ako celok veľmi príťažlivo nakrútený a obaja herci v hlavných úlohách sú skvelí (vlastne nielen oni). (13.01.2015)

Martlee Matlin bola viac než len správnom voľbou. Nieže by za ňou William Hurt zaostával, ale také rozporuplné pocity - od drsnej sebavedomej upratovačky cez jemnú plachosť životom ubitého dievčatka až po emotívne vyvrcholenie duševných traumat - v nej možno uprene sledovať, až sa zastavuje dych. Toto nie je romantická steelovka, ale tvrdá realistická skúška života, odvahy, pochopenia a postupného nazretia do bolesťou rozorvaného vnútra. Marlee absolútne dokonalá, jednoznačne zaslúžený Oscar. Tie jej zlostné gestá, ľahostajnú mimiku a neznášanlivosť voči okoliu - aby zakryla strach z možnosti znovu niekomu dôverovať - som zbožňovala. (14.09.2010)

Film s dodnes nie beznou temou nepocujucich ludi. Cely pribeh je podany cez romanticky vztah medzi pocujucim ucitelom Hurtom a nepocujucou exstudentkou nadhernou Marlee Matlin v skole pre nepocujucich. Chemia medzi nimi funguje solidne, ale prijal by som väcsiu interakciu nepocujucich s ostatnymi ludmi a poukazanie na problemy ich spolunazivania, co je v tomto filme prakticky uplne odignorovane, kedze sa väcsinu casu film odohrava v izolovanom prostredi. Nepocujuci mi nepripadaju ako taki extremne netradicni exoti ako autisti alebo nejaka ina mensina, aby ich komunita bola natolko fascinujuca, ze by to samo o sebe utiahlo film. No a ta romanticka linia je taka normalna. Nijak extra ma tentoraz za srdiecko nechytila. Takze vysledkom je obycajna romantika z trochu netradicnejsieho prostredia. Ale Hurt ma moje uznanie za znakovu rec, ktora v jeho podani vyzerala uveritelne. 7/10. (25.06.2017)

Mohly to snad být i 3* za herectví, ale to bych se nesměl dozvědět, že Marlee Matlin má ke stvárnění hluchoněmé jaksi přirozené dispozice... Chjo, taky máte tak strašně rádi filmy, kde je nade vše jasné, že po počáteční zamilovanosti a idylce přijde roztržka, rozchod, nějaký ten čas zoufalého osamění a nakonec šťastného znovuspojení? Kde vůbec nic nepřekvapí? Filmy, které se zpočátku tváří jako Dead poets society a přitom tohle téma bez jakéhokoliv využití opustí? (05.05.2010)