Sľub

Dalsi z nadherne sa pozerajucich azijskych eposov, ktorych ustrednou temou je laska. V Slube je zaujimavo rozpitvany lubostny nie troj ale dokonca stvruholnik. Popri ustrednom pribehu sa Kaige Chenovi podarilo film obzvlastnit zopar vedlajsimi dejovymi liniami. Vsetko je zamozrejme zabalene do sice nie dokonalemu, ale urcite oku lahodiaceho obalu. (04.01.2006)

Čína nás za posledné roky obdarovala niekoľkými mimoriadne kvalitnými wuxia filmami. Momentálne prichádza film The Promise, ktorý je bohužiaľ aj mojím prvým sklamaním. Za svojimi bratrancami zaostáva asi vo všetkých aspektoch a najbadateľnejšie je to na úrovni scenára, ktorý je maximálne nekompaktný a zmätený. Človek potom nemá jasno, čo film chcel povedať, na čo poukázať, na čo sa vlastne zameriaval. Ústredným motívom je láska? Osudovosť? Zodpovednosť? Raz to a raz ono, ale ani v jednom prípade film nejde dostatočne do hĺbky na to, aby si z toho divák mohol čokoľvek zobrať. Ďalším kameňom úrazu sú dialógy, v ktorých sa síce (podobne ako v ostatných wuxia filmoch) hodne používajú "veľké slová", ale za tými slovami chýbajú skutočné myšlienky. Nemajú ani filozofickú hĺbku Tigra a draka ani emocionálnu nabitosť Klanu lietajúcich dýk, ani (pochybnú) politickú naliehavosť Hrdinu a nič podobné. Charaktery hlavných postáv nie sú dostatočne dobre vykreslené, ich náhle stavy zamilovanosti, zmeny správania, prípadne kompletného životného postoja potom nie sú dostatočne vierohodné a uveriteľné. Z toho potom vyplýva aj kvalita hereckých výkonov. Herci sa snažia ako môžu, niekedy im to ide vynikajúce, inokedy pomenej, to bude ale pravdepodobne chyba hlavne spomínaného scenára, ktorý im dosť zväzuje ruky. Ale predsa za vyzdvihnutie stojí hlavne Nicholas Tse, ktorý kniežaťa obdaril dostatočnou charizmou a z ústrednej štvorice vychádza najlepšie. No a potom tu máme formálne prevedenie, ktoré podľa všetkého bolo Kaigeho prioritou. Vizuálne je to nádherný film s krásnou farebnou kompozíciou, fungujúcim hudobným doprovodom, kamera (hlavne pár pekných štýlových nájazdov) je tiež zvládnutá na vysokej úrovni. The Promise pre mňa predstavuje absolútne víťazstvo formy nad obsahom, to sa možno dalo povedať aj o Hrdinovi alebo Klane, ale tu to zachádza už do takého extrému, že sa stáva dosť samoúčelnou vizuálnou exhibíciou, navyše miestami to už nebezpečne hraničí s vyslovenou gýčovosťou... 5/10 (05.01.2006)

Triky pre mňa nie sú všetko, zato však farby a tóny áno, a preto hovorím : Nádherná štylizácia ! Na to ja mám strašnú slabosť, rovnako ako na grandiózne fatalistické eposy akýchkoľvek starých kultúr. Koľkokrát sa mi v duši rozozvučala ozvena toho takmer nezvládnuteľného vytŕženia, ktoré som ako úplne malý znovu a znovu prežíval pri sledovaní OPIČIEHO KRÁĽA ? Nespočítam, ale vďakabohu som zistil, že tú strunu stále v sebe mám, hoci skrytú pod nánosmi vekov. (19.10.2009)

Wu ji rozhodně není bezduchý film a srdce má z ryzího zlata - ale člověk se musí probrat strašnou spoustou (nejen) vizuálního balastu, aby se k tomu srdci vůbec dohrabal. Zdráhám se jít s hodnocením na 4 hvězdičky, na to je Wu ji až příliš nevyrovnaný kousek, ale každopádně je to jeden z nejpozoruhodnějších (a nejlepších) tříhvězdičkových filmů, které jsem viděla. (14.04.2011)

Víte jak dopadne pohádka o otroku, kterýžto k zakázané lásce došel, když se k řemeslu pustí jeden zručný Číňan, jež si napomoc přibere početnou armádu “křoví“(kompars), státní továrnu na dráty a kabely všeho druhu obere o roční zásobu “wuxia drátů“ a triky si nechá spíchnout v “druhé cenové“? Imho dopadne to velice rozporuplně. Na jedné straně máme efektní podívanou s nádhernými exteriéry, herci, hudbou a všemi těmi okrasnými prvky co k tomuto žánru patří a na straně druhé máme smíšené pocity, že vlastně Chen Kaige nevěděl co chce říci a ve všem měl pořádný chaos. Výsledkem se stává vcelku nekonzistentní podívaná, která ubíjí kvality filmu lehce pod hranice průměru. Mnoho chyb a nelogičností (zbytečnosti v ději (bohyně), velké prodlevy mezi mnoha událostmi (prolog a závěr), místy otřesné trikové sekvence (býčí závod), chování postav (jak již bylo řečeno : Kunlun si chodí do vězení jak do hospody, ale cestu ven najít nemůže…jo leda že by zvedl hlavu a po vzoru pana Pláštěnky trošku “hop hop a letím")... ) odsunují snímek do kategorie “normálních odpoledne“, ke kterým se jistě nebudu chtít vracet… (29.11.2006)