Posledná pevnosť

„Tak to aby som išiel baliť.“ – „Tak to aby ste išli baliť.“ Klišé a stereotypná réžia je jedna vec, zaujímavo vyhrotený psychologický súboj dvoch hrdých, neústupčivých mužov, druhá. Práve dominantné výkony skauta Roberta Redforda a zrejme už navždy nedocenenej hlavy rodiny Sopránovcov, Jamesa Gandolfiniho, robí z POSLEDNEJ PEVNOSTI pôsobivú väzenskú drámu. Pôsobivú, ale nie takú výbornú, ako FRAJER LUKE alebo nedajbože VYKÚPENIE Z VÄZNICE SHAWSHANK. Škoda béčkarského akčného riešenia problémov v druhej polovici (streľba, padanie helikoptér), oproti prvej (inteligentnej) polovici je to značný prepad kvality. (04.06.2009)

Aj keď hodnotenie z mojej strany by k tomu mohlo navádzať, Posledná pevnosť určite nie je ten typ filmu, pri ktorom sa nudíte od začiatku až do samého konca a jedinou motiváciou pre dopozeranie je len dobrý pocit sprevádzajúci hodnotenie snímky v tu prítomnej databáze. Prvá polovica filmu je totiž viac než dobrá a hodnotiť celok len podľa nej by znamenalo navýšiť počet hviezd minimálne o dve. Avšak postupným vyhrocovaním celého deja a približovaním k veľkolepému finále (ktoré si po konečnom zúčtovaní takéto označenie nezaslúži ani náhodou) ide celý dobrý dojem "do kytek". Dôvody na to sú dva. Prvým z nich je príčina vzbury. Nech sa na mňa scenárista ani väzni, ktorí sa cítili tak ukrivdene, no postava veliteľa väznice je trebárs v porovnaní s jeho kolegom Nortonom zo Shawshanku len jeho slabým odvarom a celé povstanie bývalých šíriteľov demokracie v krajinách s nadmerným výskytom ropných ložísk tak nie je postavené na pevnejších základoch, čím pôsobí skrátka umelo. Ani to by však nevadilo, keby bola vzbura aspoň kvalitne spracovaná. Ale kdeže! Pán scenárista si najskôr asi povedal, načo sa snažiť objasniť aspoň prípravy vzbury, nech nevznikajú zbytočne nelogické pasáže (väzni spoza rohu odrazu vytiahnu obrí katapult, to ako vážne?), veď je to absolútne nepodstatné, hlavne že bude divák pri sledovaní úprimne hrdý na oddaných amerických vojakov salutujúcich aj počas vykonávania veľkej potreby. A tak na každom mieste, kde asi došli akékoľvek inteligentné nápady, bol scenár zaplátaný doslova smiešne vyznievajúcim americkým patriotizmom, ktorému korunu na záver dodáva dychberúci výkon Roberta Redforda, ktorý s rozstrieľaným hrudníkom z posledných síl vztýči americký zástavu (ospravedlňujem sa všetkým, ktorí ešte nemali tú česť uprieť zrak na toto dielo a môj komentár ich pripravil o prekvapenie na záver). Takže na záver už len trikrát hurá statočným americkým vojakom a neznámemu režisérovi (týmto sa chcem "veľmi" "pekne" "poďakovať" slovenským televíziám za strihanie záverečných titulkov za účelom obohatenia ich už beztak pestrej ponuky reklám) slovenského dabingu, ktorý sa nesnažil o žiadne absurdné kreácie a pri Redfordovi a Gandolfinim zachoval ich dvorných dabérov. (40%) (06.06.2014)

Trošku zvláštní projekt pro Roberta Redforda, který už pobírá filmový důchod. V roli slavného a metály ověnčeného generála jest poslán do tvrdého vězení, kde pod dohledem břitevnatě ostrého Jamese „Soprano“ Gandolfiniho čelí šikaně a tvrdému zacházení. V celém průběhu filmu se zajímavost vzorově střídá s nudou až do závěrečného finále, které tíhne k akční podívané a napomáhá mu pár slušných efektů. Jenže marná sláva dědečku Roberte, tvoje éra ač nepochybně skvělá je již historií a i když si se snažil, nějak ti tu tvou roli nemůžu uvěřit. Vyjma slušných hereckých výkonů Gandolfiniho a Ruffala filmu dominuje i poměrně slušná hudba. V tomtéž roce jako Poslední pevnost vznikla i Spy game Tony Scotta, kde hrál Robert jistě uvěřitelnější postavu. Tenhle film rozhodně není špatný, ale víc jak na průměr dosáhnout nemůže a průměrem jsou tady 3 hvězdičky. (21.09.2004)

Ředitel věznice léčící si své komplexy bezvýznamnosti na vězních a nový vězeň, který mu v minulosti k těmto kompexům výrazně pomohl. I tady platí, že silnější vyhrává. Jen každý z nich sáhl po jiné síle. Film, který ani zdaleka nepatří k tomu nejlepšímu co Redford natočil, ale rozhodně ho nelze nazvat propadákem. (13.03.2006)

Je pravdou, že se dalo ze snímku vykřesat více. Mít na place Redforda a v ruce scénář o charismatickém důstojníkovi, který si podmaní půlku krimu, a neudělat z toho film století, hned za proklamovaným Šošenkem, to chce nervy z ocele. A to jistý Rod Lurie asi setsakramenstky má. Navíc měl k dispozici Toma Waitse, ale že to má vejce, se prokázat nepodařilo. (14.06.2012)