Hrozba z temnoty

...aneb jaká by byla Akta X, kdyby se soustředila jen na linii bez konspiračních teorií a neměnila co epizodu žánr. A podobně jako v případě právě Akt X, dost (respektive spíše zcela) záleží na konkrétní epizodě. Jednotlivé díly jsou v zásadě již viděné horrory, ale fungují, byť především zpočátku je schéma variací na urban legends natolik stejné, že jsou jednotlivé epizody dost zaměnitelné a "na jedno brdo". Pokud vám to vaše trpělivost ustojí, tak věřte, že se to zlepší. Nijak výrazně. To platí o první sezóně, druhá se rozjíždí zatím o třídu lépe a "variabilněji". (11.02.2006)

Kvalita jednotlivých dílů je velice kolísavá, stejně jako celých sérií. Nic méně v době kdy jsem to viděl poprvé se mi to zalíbilo tak, že jsem si některé díly pouštěl snad dvacetkrát. Teď už ty vhsky u mě leží jen v poličce a čekají až budu mít za pár roků zase náladu se jen podívat. Mám jen první tři série. (05.05.2010)

"Let's kill some evil sons of bitches and raise a little hell!" Seriál je pre niekoho možno mierne jednotvárny, pre mňa však nie. Jednotlivé série spája silná ústredná línia, vďaka ktorej to fakt nie je len o tých "príšerách", ktoré treba zabiť v jednotlivých častiach. A naviac "chémia" medzi bratmi funguje, naozaj pôsobia ako bratia a ich podpichovanie je často veľmi vtipné(najmä v tretej sérii bolo pár dielov, ktoré boli v tomto ohľade lepšie ako hociktoré sitcomy). A netreba zabudnúť na Chevy Impala r.v.1967 a kvalitné rockové vypaľovačky a máme tu perfektný seriál, ktorý možno odporučiť každému(aj keď nemá rád nadprirodzeno). (18.01.2008)

Měl jsem tu čest vidět několik dílů, ale musím říct, že mne tento seriál nikdy moc nezaujal. Připomínalo mi to takovou profesionálnější Buffy s koulema, která byla sice ještě větší pitomost, ale bylo se alespoň nač koukat. Tady na sebe vrhají tupé pohledy jen muži a to mi přijde jako Twajlajt pro bukvičky. Nic proti homosexuálům, ale rozhodně nejsem jedním z nich a zamotat se do tohohle béčkového krutopřísného seriálu o démonech také nechci. Tedy smířlivých 65% (19.11.2013)

Seriálu nemožno uprieť veľa vecí a prvou z nich, za ktorú tvorcov skutočne uznávam, je zobrazenie Ameriky bez toho, aby sa z toho jednému chcelo plakať (z rozpačitosti). Nie sú tu potrebné žiadne veľkomestá, zábery na majestátne budovy, vlajúce vlajky, či patriotské reči. Namiesto toho na nás autentickosť dýcha v podobe prírody, života v menších mestách, nanajvýš predmestiach, toho takzvaného klasického rocku a ako tu už niekto tuším spomínal, v individualite a rodinných hodnotách. Rodina nekončí krvou, ale ňou ani nezačína, rodina je tu aj na to, aby si sa kvôli nej cítil mizerne, ale je tu aj keď ju potrebuješ. Paradoxom je, že práve toto sú tradície, ktoré ale inde vidno čoraz menej. Bravo pre scenáristov, vďaka ktorým sa vedľajšie postavy niekedy obľubujú jednoduchšie, než hlavné (možno zámerne). Na druhej strane verím, že nie je jednoduché držať chod celej šou spolu s fungujúcimi bratmi. Naozaj originálny námet, už len v tom, že tu ide o súrodenecký a nie partnersko-romantický vzťah. Bratia si za celý čas prešli cez mnoho sračiek a to, že si vždy našli cestu von, dáva divákom nádej obdobnú zvuku TARDIS. Myslím, že práve toto je zároveň hlavný pohon celého seriálu. Po všetkých sériách sa jednoducho stále žiada pokračovanie, už tomu rozumiem. Žánrovo je tu z čoho vyberať, najradšej mám, keď dôjde na humor. Chalani majú výborne zvládnutú neverbálnu komunikáciu, plus to, na čo sa myslím si ešte žiaden seriál nepodujal, a síce trúfalé prelomenie štvrtej bariéry v 6x15- The French Mistake (jedna z mojich naj epizód). Toto by si mohol zjesť aj taký Deadpool, nekecám. Winchesterovci ale majú takú vlastnosť, keď spočiatku vidia veci príliš jednoducho, ale nakoniec si vyberú tú najkomplikovanejšiu cestu, čo už veľakrát naštrbilo ich vzťah, ktorý je stavaný na piedestál a vďaka tomuto aj neustále rozoberaný. Páči sa mi, ako sa tu pracuje s ľudskosťou, dobrom a zlom, ako nič nie je čiernobiele, ani také, ako by sa mohlo zdať → postavy anjelov aj démonov. Za tie roky si seriál úspešne vybudoval charakteristické znaky, neodmysliteľnú Chevy Impalu '67, kožené bundy, flanel, falošné prezývky (moje naj sú po komiksových hrdinoch) a pesničku, ktorá dokonca nie je ani úvodnou zvučkou, mimochodom krásna symbolika (Kansas). To všetko sa ľuďom evidentne ľúbi, niektorým možno iba trvá dlhšie, kým to čaro nájdu (preto už nehodnotím po pár epizódach). Takže poklona pre oboch hlavných hercov, lebo okrem toho, že sú krásni, sú aj šikovní, ani sami možno netušili, koľko rôznych verzií JA, sa dá stvárniť a samostatne pre Collinsa, ktorého si držím blízko srdiečka. Počas desiatich sérií si človek nájde zopár obľúbených postáv, tu sú moje: Bobby a hneď za ním anjelsky krásny Castiel, Jody Mills, Charlie, Balthazar, Gabriel, Kevin, Rowena a po dlhej dobe aj Crowley. No a keď si mám vybrať z dua, tak Dean. Zvážim, či niekoho vykopnem z topky a ak by aj nie, miesto v profile má u mňa táto šou isté. Plný počet bez váhania aj za to, čo je len moje. (01.08.2015)