Podivný prípad Benjamina Buttona

UPOZORNENIE: Tento komentár obsahuje sprosté slová takže by ho nemal nikto čítať. Kde bolo tam bolo, žil jeden talentovaný režisér. Odrástol na reklamách, natočil najlepšieho Votrelca, prerazil temnými a neraz kultovými thrillermi, natočil jednu majstrovskú generačnú výpoveď a jednu výbornú kriminálku bez konca. Ale stále nebol docenený Mekkou filmového priemyslu, len kritikou a divákmi. A tak si povedal, že tentokrát na to pôjde inak. Že natočí niečo čo rozplače masy, a prinúti tú nevďačnú bandu v Akadémii aby mu ako posledná méta padla k nohám a natočil film o starnutí pospiatku. A tak prestal do filmov lepiť penisy, šiť to zblízka do obetí guľkami i nožmi a posielať hlavičky v krabiciach hlavným hrdinom aby nevyčnieval príliš z radu a miesto toho urobil zradu na náročnejšom divákovi, a to veľmi podlú. Zarytí fanúšikovia rozhodnutí za každú cenu dať miláčikovi plný kotol budú hľadať čokoľvek (a budú nachádzať ! ) aby svoje hodnotenie pre BB ospravedlnili. Napríklad ako ide o prehliadku štýlov a foriem kinematografie 20 storočia (kde ale potom ostali noir, muzikály či western ?), či zmenu rozprávača, alebo upozornenie na samotné plynutie času fyziológie hrdinu (rozprávanie o hodinách) ako vysvetlenie spôsobu narácie života BB, či nešťastná zhoda okolností pri ktorej nebol vlastne nikto a v dôsledku ktorej prišla Daisy o svoju kariéru baletky. Problém je v tom, že tieto naračné finesy v tomto filme nemajú žiadnu úlohu pre rozprávanie samotné a skôr mám pocit, že ide len o návod ako čítať tento film (hodiny) resp. zaujať diváka niekde uprostred filmu aby to nebola len „nehoda“ ale „NEHODA“, ktorá de facto aj tak pre vlastný príbeh BB nie je výrazne relevantná. Aby sme sa rozumeli, oba tieto nápady by boli úžasné, keby vo filme mali nejakú nosnejšiu funkciu než vysvetľovačku a spestrenie. V jednom však s tými, ktorí sú z BB odpečení, musím súhlasiť a to je „Forrest Gump“ syndróm. Ono, pri dostatočnom zovšeobecnení sa podobá všetko na všetko. A pokiaľ je podobnosťou plynutie času pre jedného človeka, potom sa tieto filmy skutočne podobajú ako vajce vajcu. Ja však nemám dojem, že by okrem tejto črty mali oba filmy niečo spoločné. FG poukazoval na prerody Ameriky v priebehu druhej polovice 20 storočia, kdežto Fincherov posledný film sa snaží o komornú štúdiu plynutia času, ktorá sa mimochodom v jednej či dvoch scénach musí stať výpravnou (úvod s narodením kvôli koncu prvej svetovej, a ponorka pri potápaní US flotily) z čisto naračných dôvodov. Fincherov hrdina nemení svet v čase, práve naopak je to svet a čas, čo menia jeho, na rozdiel od Forresta meniaceho nechtiac dejiny. V konečnom dôsledku však BB nie je ani filmom pre náročnejšie publikum, ani ďalšou poctivou Fincherovinou a už vôbec nie snímkom s parametrami Oscarovskej záležitosti. Kto nad filmom trochu porozmýšľa, zbadá kde a ako to škrípe a to napriek skvelej forme. Predovšetkým v scenári, ktorý je veľmi plytký a priamočiary (komu nenapadne po dvoch minútach kto je otcom Julie Ormond tomu závidím, lebo si užije to „prekvapenie“), nemá poriadny dramatický oblúk a chýba mu nejaká vrcholná scéna (a že ich tu mohlo byť). Ďalej v spôsobe akým sú prezentovaní herci. Nikde som snáď nevidel Pitta byť väčšou ikonou sexappealu ako je to v druhej polovici tohto filmu. Lenže, na to aby film fungoval ako zamyslenie nad životom a smrťou a nad tým, koľko času ešte máme, to chce človeka a nie jednovrstvovú ikonu. Ak za túto úlohu príde Oscar, je to ďalší dôkaz o degradácii tejto ceny pretože Pitt zahral snáď všetky role v ambicióznejších projektoch (Seven, Fight Club, Assassination of Jesse James), a to i vedľajšie (12 Monkeys, Snatch) omnoho výraznejšie a plastickejšie než tu. Cate Blanchett je na tom podobne, i keď v tomto filme je asi najkrajšia aká kedy bola ;-) . Záverom len, dúfam, že to David za tento film dostane, hoci natočil lepšie, a to práve preto, aby sa vrátil k vlepovaniu penisov, šitiu do obetí zblízka guľkami i nožmi a posielaniu hláv manželiek v lepenkových škatuliach. A aby už nikdy nikdy nenatočil takýto POP. 7/10 (08.02.2009) (menej) (viac)