Rekviem
Requiem
Réžia:
Hans-Christian SchmidScenár:
Bernd LangeHrajú:
Sandra Hüller, Burghart Klaußner, Imogen Kogge, Anna Blomeier, Nicholas Reinke, Jens Harzer, Walter Schmidinger, Friederike Adolph, Eva Löbau, Irene Kugler (viac)Obsahy(1)
Film nakrútený podľa skutočného príbehu zo 70-tych rokov 20. storočia rozpráva o mladej žene, ktorá sa napriek chorobe a predsudkom okolia túži osamostatniť, študovať a získať vytúženú slobodu. Prísna katolícka výchova chladnej matky a citlivého, no slabého otca Michaele kvôli ťažkej forme epilepsie nikdy nedovolila osamostatniť sa a opustiť malý svet, v ktorom ju rodina chránila i väznila. Teraz však má 21 rokov a bola prijatá na univerzitu. Napriek nevôli rodičov sa Michaele podarí získať šancu na normálnu budúcnosť. Všetky problémy jej pomáha prekonať hlboká viera v Boha. Na internáte sa zoznámi s Hannou, ktorá sa stane jej najlepšou kamarátkou. Nesmelá Michaela postupne nadviaže vzťah s citlivým Stefanom. Škola, nové priateľstvo a láska jej otvoria nový svet. Odmieta si pripustiť, že by jej ho čokoľvek mohlo vziať a preto ignoruje aj stále ťažšie záchvaty. Keď však začína počuť hlasy a prepadávajú ju hrozivé vizuálne halucinácie, pokúsi sa hľadať pomoc tam, kde ju vždy našla - u Boha. Počas modlitby však na ňu zvuky a obrazy útočia ešte intenzívnejšie a keď chce do rúk vziať ruženec, páli ju ako oheň. Farár z Michaelinho mestečka pre ňu nemá veľa pochopenia a je presvedčený, že jej halucinácie sú iba zámienkou na to, aby sa robila zaujímavou. Michaela preto vyhľadá mladého farára, ktorý utvrdí jej presvedčenie, že je posadnutá diablom a má sa podrobiť exorcizmu. Hanna i Stefan sa snažia Michaelu presvedčiť, aby vyhľadala pomoc psychiatra, no ani láska a priateľstvo nedokážu prelomiť náboženské a morálne väzby, ktoré Michaelu viažu k jej rodine. Je len otázkou času, kým Michaela démonom v sebe definitívne podľahne.
Príbeh filmu sa opiera o silnú charakterovú štúdiu a strhujúce herecké stvárnenie mladej Michaely. Nesúdi príčiny Michaelinej choroby, neobhajuje moderný racionalizmus ani katolícky mysticizmus. Rovnako sa nesnaží využiť námet na rozprávanie hororového príbehu. Jeho ťažisko tkvie v originálnom vykreslení bohatého i desivého vnútorného života bytosti, ktorá uviazla medzi dvoma svetmi a ani v jednom z nich nedokáže nájsť pomoc. Mladá divadelná herečka Sandra Huller získala za svoj filmový debut množstvo ocenení, medzi inými aj Strieborného medveďa za ženský herecký výkon na MFF Berlinale a Bavarian Film Award pre najlepšiu mladú herečku. Na MFF v Berlíne získal film Cenu FIPRESCI, bolo mu udelených päť národných cien German Film Award, Cena nemeckej filmovej kritiky pre najlepší film a herečku, Cena pre najlepší film a herečku na Katalánskom filmovom festivale, plaketa v medzinárodnej súťaži na MFF Chicago a množstvo iných ocenení.
(oficiálny text distribútora)
Videá (1)
Recenzie (74)
Kto očakáva niečo v štýle Emily Rose bude prirodzene sklamaný, keďže tamto je špičkový horor, zatiaľ čo toto je dráma a horor len pomyslením, že sa to stalo. Je to pohľad z rodiny, asi ako sa to stalo, čo sa dialo, prečo sa to stalo. Skôr dokumentárny štýl než film. Je to o rodinných vzťahoch, nie o prípade chudery Anneliese, ktorá dopadla ako dopadla a tu jej koniec vlastne ani nie je ukázaný. Ale herečka vybraná veľmi dobre. ()
Příjemná retro atmosféra Německa 70.let, nepříjemné drápky nemoci nelítostně se zasekávající do mladičké studentky Michaely. Epilepsie se zjevuje v těch nejméně očekávaných momentech. Michaela je věřící, svou nemoc začne vnímat jako posednutí ďáblem. Hlavní myšlenkou filmu je vlastně Michaelino upnutí se k Bohu tam, kde už jí nikdo jiný pomoci nedokáže, což ji vžene až do slepé uličky, kdy už není schopna rozpoznat realitu od iluze. Celý film se atmosféra zahušťuje, závěrečné vymítání je potom vypjatější, a mnohem silnější než obdobné scény z Vymítače ďábla apod. Nejedná se ale o žádný horor, ani thriller, což dokazuje právě závěr, který se v těchto nejemociálnějších scénách příliš nevyžívá, a skončí v podstatě v tom nejlepším/nejsilnějším. Film tak je spíš než „film-zábava“, „film-svědectví“. Smutné, poutavé, velmi dobře natočené. ()
Na mě to působilo spíš jako pokus o psychiatrickou diagnózu. Holka má záchvaty, prášky přestávají zabírat a doktoři nemají potuchy co s tím. Nepomáhá ani víra a tak si děvče vsugeruje, že za to může ďábel. Ono to tady není tak doslovné, ale na mě to tak působilo. A jako takové to nebylo úplně nejhorší, ale i když Sandra Hüller zahrála na výbornou, dívat se hodinu a půl na to, jak se motá v kruhu, bylo docela únavné. Ale co, říkal jsem si, exorcismus to třeba ještě vystřelí nahoru. Nevystřelil, protože se nekonal. Určitě se jedná o zajímavý kousek už jen uchopením dané látky, ale to samo o sobě nestačí. Pro mě průměrné zklamání. 50% ()
S nemeckou kinematografiou som na tom ako Tom a Jerry, ale ani táto nepretržitá priepasť mi nezabránila skúsnuť pozoruhodnú drámu z prostredia fanatického rodinkárčenia, ktoré so skutočným kresťanstvom nemá spoločné ani ň. Príbeh nešťastného dievčaťa ma zasiahol a je typickou ukážkou rozbitých rodinných vzťahov, ktorý je presne vyburcovaný a skutočný. Príjemná filmová terapia. ()
Přívětivě dusivý a hrozivý film o pomalu utuchající, přesto stále silné moc církve a jejich přestárlých dilemat dotýkajících se exorcismu, moci církve nad svými věřícími ovečkami a jejich spojení s duševními nemocemi. Je vůbec správné připoutat své děti od malička k církvi a slepé víře, aniž by si udělali vlastní názor? Může se takový člověk od této moci v dospělosti odpoutat? Nebo to může dopadnout i tak, jak ukazuje Requiem? Tenhle film tak trochu naštípne váš sloup víry, pokud jste si vůbec nějaký postavili… ()
Galéria (21)
Fotka © 23/5 Filmproduktion GmbH
Zaujímavosti (2)
- Film sa natáčal v troch mestách v nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko: Gomaringen, Ludwigsburg a Tübingen. (Arsenal83)
- Film je založený na príbehu Anneliese Michel, nemeckej ženy, ktorá bola údajne posadnutá šiestimi alebo viacerými démonmi a zomrela v roku 1976. (Arsenal83)
Reklama