Chi bi

Krvavé pobrežie I. je orámcovaná dvomi veľkými vojnovými scénami, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiaden veľkofilm. Ťažisko príbehu však tkvie vo vyjednávaní jednej strany so strategickým partnerom k blížiacemu sa stretu s protivníkom. Obe znepriatelené strany dostávajú od tvorcov rovnaký priestor a hoci našincovi môže byť spočiatku jedno kto vyhraje, sympatie sa nakláňajú na jednu stranu. Sotva z nás niekto pozná veľmi populárnu knihu v Azii starú vyše 700 rokov „Romance of the Three Kingdoms“ podľa ktorej je film natočený, ale nepochybujem o jej kvalite. Minimálne John Woo to potvrdil. Málo filmov západnej produkcie pracuje aj so stratégiou a umením boja a hoci nie som žiadny "vojnový stratég", som nadšený týmto filmom, lebo vidíme konečne aj niečo iné. Predpokladám, že druhá časť bude pokračovať v začatom. (25.09.2009)

Neviem, či je to tým, že mám miestami problém sa v ázijských filmoch orientovať kto je kto a hlavne keď tých hlavných postáv je viacero, ale nejako ma tento veľkofilm neoslovil. Kopa rečí, prehnane veľa stratégií, pri vymýšľaní ktorých mi občas postavy pripomínali Sherlocka Holmesa a keď už dôjde na boj, tak to často vyzerá ako keby to bol program nejakej priemernej umeleckej skupiny šermu. Či už súboje hrdina versus 20 nepriateľov, kedy sa naňho samozrejme nevrhnú súčasne, ale pekne po jednom, aby ich mohol všetkých efektne zlikvidovať, alebo hodené kopije, ktoré vyzerali že doletia ledva meter a navyše nie ostrím napred, ale krásne trafia vojakov rovno do srdca, alebo tisícky letiacich šípov, ktoré krásne vyzdobia niekoľkosto metrov vzdialené slamené loďky... A navyše aj tie efekty s výbuchmi vyzerali dosť nepodarene vzhľadom na výšku rozpočtu. Takže pre mňa sklamanie, ako prvá, tak aj druhá časť. Myslel som, že to zvládnem pozrieť na jeden šup, ale nakoniec som to musel rozložiť na 4 časti, aby som to zvládol bez toho, aby som zaspal. (03.05.2010)

Podobné pocity jsem naposledy zažíval snad u nepřekonatelné Bondarčukově ´Vojny a mír´. Takový historický spektákl tady totiž dlouho chyběl. 5* za nákladnou výpravu, gigantické bitevní výjevy a zejména promakanou bojovou choreografii, ať šlo o jednotlivé generály, kteří by spráskali jako psa snad i nasraného Hulka, či celkovou bitevní strategii (zejména formace „želva“ a zneškodnění jezdeckých jednotek Cchaa Cchaa v závěru filmu byly pastvou pro oči). Ale nejenom bitvami živ je divák, i jednotlivé charaktery hlavních protagonistů, kde se mísí inteligence s prudkostí, něhou i rozvahou, byly poutavé, takže maximální spokojenost. A samozřejmě, nezbytný filmový fetiš Johna Woo – holubice – taky nechybí :o) (13.04.2009)

Když si malí kluci hrajou na vojáky, také sebe vidí jako neporazitelné geroje, kteří likvidují tisícovky anonymních imaginárních protivníků. V jejich světě neexistují fyzické potřeby ani únava, stejnou neznámou jsou i pochyby či zmýlení, smrt je pouhé slovo v patetických monolozích a naivní hodnoty jsou vynášeny do nebes. "Red Cliff" je vysokorozpočtová maskulinní soap opera o hrstce privilegovaných, kterým se nikdy nic nestane (zranění jsou znakem hrdinství a hojí se jak mávnutím kouzelného proutku) a tak si mohou do aleluja rozvádět své vágní ideály a prožívat své šarvátky. Nonšalantnost postav až upomíná na obraz britského lordstva z Monty Pythonů, ale zde není podrobena karikatuře, nýbrž glorifikaci._____Recenze na Rejže.cz (11.06.2009)

Cinania sa uz neboja velkofilmov, dokonca sa neboja zverit velkofilm beznemu filmarovi. Ako vsak ukazuje rebricek uspesnosti, len peniaze nestacia na kvalitny film je potrebny reziser,ktory ma vlastnu viziu. tromfnut y zhanga ci k chena sa zatial nikomu ani finacne ani kalitou nepodarilo. az doteraz. co sa tyka penazi, red cliff uz je najzarobkovejsim filmom v cine. co sa tyka kvality, je lepsi, ney vacsina cinskyhc velkofilmov. kravy balet zvalda john woo na vybornu. vlastny styl ma, ale kedze nikdy netocil umelecke filmy, len styl (a peniaze) na velky film nestaci. staci, aby sa odlisil od priemeru, ale na hrdinu, klan lietajucich dyk atd veru nema. (27.08.2008)