Keurosing

Nadherny film o nelutostnom zivote v Severnej Korey. Vsetko je na vysokej urovni od kamery, hudby, hereckych vykonov atd. Jednym z problemov je, ze tak obsiahlu temu vtesnat do jedneho filmu je takmer nemozne a dalsim je podla mna zaver filmu. Sice je realisticky kruty, ale po tom vsetkom utrpeni, ktore som dovtedy zazil pocas filmu, ma nechal chladnym a uz som len nezucastnene sledoval, dalsiu tragicku udalost v zivote sympatickych postav. Obycajny gycovy happy end by sa hodil ovela viac, pretoze hlavnu myslienku filmu: zivot v Severnej Korey je kruty by dokonale zvladol ukazat aj s happy endom. (12.05.2009)

Je to dosť dobrá juhokórejská dráma. Má veľmi dobrý príbeh odohrávajúci sa v Severnej Kórei o mužovi, ktorý nechce nič iné, len šťastie pre svoju rodinu. Ale jeho žena dostane tuberkulózu, no lieky na ňu sa dajú kúpiť až v zahraničí a tak doma nechá ženu so synom, aby sa pokúsil dostať za hranice a kúpil lieky. Ale dostať sa domov je takmer nemožné a tak chce dostať svojich blízkych k nemu. So spracovaním som spokojný, film bez problémov dokáže zaujať po celý čas, celková tématika je nadmieru zaujímavá, dramatické prvky sú správne dávkované, dobre zvládnutý je aj pobyt za hranicami, ale mrzí ma, že tých samotných nepríjemných situácií zo Severnej Kórei tu nie je až tak moc, ako by mohlo. A pritom sú to rozhodne tie najzaujímavejšie časti filmu, obzvlášť pobyt dvoch detí v tábore alebo príchod polície do domu priateľov hlavných postáv. Takže hlavne toto by sa dalo ešte zvýrazniť. Herecké obsadenie je bez väčších problémov, hlavná postava sa dala obsadiť aj lepšie, Cha In-Pyo je tiež dobrý, ale nemá až tak moc charizmy na správne utiahnutie filmu, o dosť viac ma zaujal jeho filmový syn, Shin Myeong-Cheol, jeho postava je zaujímavejšia, dobre zahraná a našťastie má aj dosť priestoru, ale s nikým nemám problém. Réžia a technická stránka sú dosť dobré, ale myslím, že ešte mohli byť aj lepšie, hlavne emócie nefungujú až tak moc, ako by som pri tejto téme očakával, ale aj takto som pomerne spokojný. Crossing je film, ktorý minimálne kvôli svojej téme rôzhodne stojí za pozornosť, ale aj tak sa nemôžem zbaviť pocitu, že po väčšine stránkach sa to dalo ešte vylepšiť. 77% (31.05.2012)

Kdyby se tento příběh odehrál někde jinde, v jinou dobu, v jiné politické konstalaci, bylo by to slzavé melodrama. Něco pro starostlivé maminky. Jelikož je to z komunistické Koreje, je to dost silný kafe. (Filip ten kokot by se na to mohl podívat, možná by přestal škrábat dopisy...) Navíc se to opravdu stát mohlo, mám 2 dokumenty, které o útěcích přes řeku vypovídají velice realisticky. Až to budete sledovat, kupte si dostatek chlastu a na noc stilnox. Zejména přikládání potkaní kůže na vředy umírající holčičky mě moc dobře neudělalo... (26.12.2011)

Nemám dôvod považovať tento film za mimoriadny. Bol dojemný, čiastočne aj pravdivý, trpí však nedostatkom časti ázijských filmov, že vysvetlia aj tým menej chápavým divákom o čo vlastne ide, doplnia to vhodnými audiovizuálnymi ukážkami a všetci sú spokojní. Sú ľudia, pre ktorých je problémom cesta z Ružinova do Petržalky a miestni hrdinovia si to bez peňazí namieria najprv do Číny a odtiaľ do Južnej Kórei. Rodina hladuje, ale ocko si vypaľuje zobák. Nechcem vyhľadávať chyby, nakoniec boli vyvážené naozaj silnými scénami a Orwellom v praxi. Len som chcel naznačiť, že to mohlo byť aj lepšie. (25.08.2019)

Neskutečně smutný film. Po jeho skončení plakala nejen moje žena, ale i já. Jistě to nebylo jen pro to, že máme malého chlapečka. Bylo to za všechny dospělé a děti, kteří měli tu smůlu, že se narodili v chudých oblastech Severní Korei. A Severní Korea je vlastně celá jedna chudá oblast - pominu-li velká města a sídla prominentů komunistického režimu. Smutek a lítost brzy vystřídal vztek a bezmocnost. Bohužel u tohoto filmu neplatí ta klasická utěšovací věta: Neplač, to byl jen film. Rodičům dětí se slabší povahou tento film vůbec nedoporučuji vidět.... Naopak ho doporučuji všem, kteří nadávají na poměry a své zhoršující se životní podmínky. Máme se jak prasata v žitě a vůbec si to neuvědomujeme! (23.01.2011)