Réžia:
Gary FlederScenár:
Charles LeavittKamera:
Kramer MorgenthauHudba:
Mark IshamHrajú:
Dennis Quaid, Clancy Brown, Rob Brown, Omar Benson Miller, Nelsan Ellis, Darrin Dewitt Henson, Charles S. Dutton, Justin Martin, Nicole Beharie (viac)VOD (1)
Obsahy(2)
Dráma založená na živote futbalového hrdinu Ernieho Davisa, prvého Afroameričana, ktorý získal Heismanovu Trofej. (Tolf)
Videá (2)
Recenzie (122)
Jedná se o (v určitých ohledech) přeslazený a historicky nepřesný životopisný film o ohromném talentu amerického fotbalu Ernestu Davisovi, který v době otevřené nenávisti proti afro-američanům dokázal získat Heismanovu(?) trofej pro nejužitečnějšího hráče univerzitního fotbalu. U nás americký fotbal téměř nikdo nezná a já nejsem výjimkou, přesto se ve filmu ukáže několik dalších legendárních jmen fotbalu - Jim Brown, Floyd Little nebo trenér Ben Schwartzwalder(?). Z hlediska historických nepřesností je zápas v Západní Virginii (Mountaineers) úplně vymyšlený a žádné takové projevy rasismu tam údajně neprobíhali (ve filmu ho na zemi mlátí hráči, lidi po nich řvou, hází bordel atd), naopak nejtěžší zápas (ze sportovního hlediska) byl proti rivalům z Pennu, což ve filmu zfoukli nějakým rychlým záběrem a jasnou výhrou o 30 bodů (což ve skutečnosti bylo o 2 body). Naopak to v Texasu se mi to zdálo reálné, akorát scéna po zápase, jak v rámci solidarity šli do černošskýho baru ... tak takhle to vážně nebylo :)) Je škoda, že Ernest Davis zemřel na leukémii v tak mladém věku, protože určitě mohl přepsat dějiny ještě dál.. Po opakovaném shlédnutí měním rating ze 4* na 5*. ()
Mám rád filmy, ktoré dokážu človeka motivovať alebo aspoň v niečom povzbudiť. To je aj tento prípad. Hlavný hrdina je černoško, ktorý miluje americký futbal. Začne na sebe makať a dotiahne to na najlepšieho hráča, ktorého všetci rešpektujú, dokonca aj bieli. A to bolo v Amerike tých čias niečo nevídané. Síce je americký futbal pre mňa španielska dedina, dokázal som si užiť aj jednotlivé zápasy, ktoré boli po dramatickej stránke veľmi dobre spracované a napínavé. Ku koncu film nabral aj po emotívnej stránke. Naozaj silný film, smutný, ale v konečnom dôsledku pozitívny. Jedna z najlepších športových drám, vrelo odporúčam. ()
Už dlouho jsem neviděl film z prostředí amerického fotbalu. Kombinaci tohoto sportu, dramatu a reálného lidského osudového základu mám v oblibě. Zase u toho musel být Dennis Quaid aby to šlapalo, třetí podobný co jsem s ním viděl a zaručeně nejlepší výkon. Jen tak dál víc poddaných se vztyčenou hlavou pro krále tohoto žánru Any Given Sunday. ()
Mám celoživotný odstup od športu a pravidlám, ani obľube amerického futbalu nerozumiem vôbec. Mal som preto oprávnené obavy, či Expres vôbec dokážem dopozerať. Prekvapilo ma však, že to bol viac životopisný, ako športový film a celkom som si ho užíval. Životopisné filmy sa príbehom zvyknú dosť podobať jeden na druhý a záleží iba od ich spracovania, ako ich divák prijme. V Exprese boli hlavné ingrediencie namiešané tak, že žiadna z nich nepotláčala ostatné, ale vytvárala s nimi harmonický celok, či už to bola téma rasizmu v šesťdesiatych rokoch, keď sa to lámalo alebo téma pominuteľnosti úspechov, a v tomto prípade i krátkeho života. Nad štyrmi hviezdičkami zvyknem dosť rozmýšľať, ale v tomto prípade nemám obavy, že by som nimi film nadhodnotil. ()
Väčšina športových drám pôsobí ako jednohubky, pozriete si ich a po týždni, dvoch človek ani nevie že niečo také aj niekedy vôbec videl. Ja však takéto filmy milujem a ak náhodou ide o skutočný príbeh, neviem povedať nie! The Express je komplexný snímok, každý si nájde niečo čo sa mu páči či už je to skvelý futbal(ktorý je tu však len v pozadí), keďže je film umiestnený do šesťdesiatych rokov nesmie chýbať rasová neznášanlivosť, ďalej tu máme veľmi dojemnú drámu a občas padne aj nejaký ten vtip. Herci zahrali presvedčivo, s takým dobrým scenárom to určite nebolo ťažké, režisér si tiež zaslúži pochvalu a takisto jedna ide aj za hudbu. ()
Galéria (31)
Zaujímavosti (5)
- Číslo 44 syracuských Orangemanů bylo v roce 2005 oficiálně vyřazeno a žádné jiné číslo nemá v historii univerzitního amerického fotbalu takovou historii. Oblékali ho Jim Brown (1954-1956), Ernie Davis (1959-1961) a Floyd Little (1964-1966). (JOHN.NY)
- Ernie Davis byl prvním Afroameričanem, který obdržel Heismanovu trofej (každoročně udělovaná trofej pro nejlepšího vysokoškolského hrače amerického fotbalu). (JOHN.NY)
Reklama