The Good Life

The brain has enough oxygen to support full awareness for 10 to 15 seconds after the heart is destroyed. Go for the head. A lifetime full of pain, who needs 10 to 15 seconds more? Hodně pomalý rozjezd, ale o to lepší je finále. Závěrečný proslov opravdu stojí zato. Ty věty o prvním a posledním krůčku, které vymezují naše životy... Určitě tenhle film stojí za minimálně dvojí zkouknutí. (21.02.2012)

Až na pár lehce úsměvných momentů konstantní deprese od začátku až do konce. Navíc doprovázená melancholickou hudbou, která jenom podtrhuje atmosféru zmaru a bezvýchodnosti tohoto filmu. Ale přesně takhle mám depresivní dramata rád, takže spokojenost. Jinak snímek stojí na hercích, nejvíc mě zaujala Zooey ve velmi zajímavé roli. Konec trochu překvapil, nevím jestli spíš mile nebo ne, ale každopádně k tomuto snímku tak nějak patří a já tohle pesimistické dostaveníčko hodnotím celkově slušnými 4*. (10.08.2012)

Sledovat Jasona (lehce uvěřitelný, výborný Mark Webber) s poruchou imunitního systému není nic pocitově příjemného, uzavřený mladík má smutek vepsaný v očích a vůbec v celém svém vzezření. Všudypřítomný mráz, chudoba, nezaplacené účty, odpojení elektřiny, starý Gus... Nicméně je to o životě a ze života. "Jde o cestu vpřed a o cestu za námi. Jde o první a poslední krůček, a o každý jeden mezi tím.." P.S. Kdo tento snímek zařadil mezi komedie, nechť se dlouho smaží na slunci nechráněn. (30.07.2019)

Uf, tak toto bola nečakaná nálož depresie a clivoty. Zvláštna zmes nostalgie a melanchólie sa vlastne tiahne celým filmom a nájdeme ju tu všade - v postavách, v prostredí, ale napr. i v tom, akým spôsobom bol príbeh prerozprávaný. Skrátka celá obsahová i pocitová konštrukcia snímku bola jedno veľké depresívne divadlo, ktoré teda riadne zatriaslo mojim vnútrom. Tu nešlo iba o hlavnú postavu a jej bezútešný, smutný život, kedy mal človek pocit, že nech urobí chalanisko hocičo, aj tak to dopadne zle, ale niečo podobné vlastne prežívala každá postava vo filme. Hlavne chudák Gus. Napríklad jeho posledné momenty, tak tie boli teda po pocitovej stránke neskutočne geniálne vykreslené. No a ešte keď sa do toho zamontoval Chaplin... páni, to bola ale riadna pocitová nálož. O obsahovej stránke sa dá vlastne povedať to isté - majstrovsky napísaný scenár, a čo je hlavné, je plný tak krásnych a pritom jednoduchých myšlienok, až z toho človeka príjemne mrazí. Ešte dlho po filme veru bolo nad čím premýšľať. S. Berrovi sa podarila jedna ohromne geniálna záležitosť, klobúk dole. (28.11.2016)

Jeden z tých neznámych filmov, ktorý podľa popisu vôbec nezaujmú... Možno nedokáže zaujať ani po polovici, ale keď všetko začne do seba zapadať, tak človek určite neľutuje, že to počas relatívne fádneho filmu nevzdal. Hneď v úvode filmu je naznačený koniec, a pomaly pomaly sa k nemu napokon blížite a až nakoniec všetko pochopíte. Melancholický Jason sa snaží byť čo najlepším človekom, ale nikto ho nedokáže oceniť - až do chvíle, keď sa v jeho živote objaví Frances. Spočiatku to vyzerá na úprimný priateľský vzťah, ale ... nič nie je také ako sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pre mňa bol tento film naozaj prekvapivo dobrý (hoci tiež sa dlho zdalo, že nemá ani zmysel). Čím ďalej, tým viac mám pocit, že Zooey je zrodená pre akúkoľvek rolu, ale napriek tomu predsa len viac podľa mňa vyniká v roli tajomnej nepredvídateľnej ženy (presne tak ako v tomto filme). Treba ešte určite vyzdvihnúť tie úvahové vnútorné monológy, ktoré počas napínavého deju vírili v Jasonovej hlave (hlavne ten na úplnom konci)... Inak, zaujímalo by ma čo za sadistu definoval tento film ako komédiu? (08.03.2013)