Ostrov

Ostrov mnohi prirovnavaju k inemu sucasnemu ruskemu filmu Navrat. Necudo, ruskych filmov v nasich kinach/festivalov nie je az tak vela a maloktory tak prvoplanovo spracovava vychodnu pravoslavnu spiritualitu, ktora nasmu zapadnemu (aj ked krestanskemu, ale skor katolickemu) svetu tak chyba. Na rozdiel od Navratu, ktory bol malym filmom bez velkeho rozruchu v Rusku a velkym sa stal az vdaka svetovym festivalom, je Ostrov relativne velkym filmom (rozpocet 1 a pol miliona dolarov, zarobky v rusku 2,5 mil. dolarov, proste jeden z najzarabajucejsich ruskych filmov minuleho roka). Je to velky film a vidno to na sposobe prace s kamerou, na nutenej na hrane gyca umeleckosti skrz schvalne znizeny farebny kontrast az na takmer cienro bielu s jemne presaturovanou cervenou, vidno to na akoze umelckom temnom nasvieteni interierovych scen, tak modnym v dnesnej fotografii. skoda. pretoze inac ma film co povedat. ale porovnavat to s tarkovskym je skutocne mimo. dnesny divak si ziada moderny umelecky film a zabuda ze modernost je niekedy na skoda umeniu. (04.03.2007)

Tento film mi priniesol veľké sklamanie. Úvodná scéna ponúkala omnoho zaujímavejšie pokračovania, než bolo to, ktoré som sledoval. Možno mal režisér ambíciu prihlásiť sa k Dostojevskému, Solženicynovi alebo bigotnému ruskému pravosláviu. Urobil to však nudným, odpudujúcim spôsobom a pokazil mi dojem z celého filmu. Jediné, čo som oceňoval bolo to, že to bol ruský film v pravom slova zmysle. Sklon Rusov k mystike je neprehliadnuteľný. Ale to je tak všetko. Tie náboženské bláboly ma iritovali už od prvých minút a nemal som sa prakticky o čo oprieť, aby ma nezdolávala nuda. (04.04.2015)

Ako jedna stratená duša na konci života k pokoju prišla. Mňa viac ako deklarovaná spirituálna hĺbka, ktorej prítomnosť sa vo filmoch podobného razenia dokazuje veľmi ťažko, upútala nádhera okolitej krajiny. V nej určite spirituálna hĺbka je. Je mi ťažko sa ztotožňovať s postavou, ktorá blížnemu svojmu spáli deku a topánky, pretože v nich sídli diabol. Navyše je jeho čin odmenený uznaním, pretože ich majiteľ si tak uvedomí vlastnú slabú vieru. Ja by som sa do týchto končín sveta rád vybral na dovolenku, avšak nechcel by som tam stretnúť podobné šialené typy pripomínajúce prestarnutých death metalových fanúšikov. Ostrov je film istým spôsobom nadprirodzený, čo ale automaticky neznamená umeleckejší. Možno ale znalec pravoslávnej viery uzná, že režisér verne zachytil jej podstatu prostredníctvom Anatolijovej duše a jeho chovania. Keď sa to tak vezme, trpel celý život zbytočne. (25.12.2013)

Ťažké hodnotiť pre človeka, ktorý je v téme duchovne zainteresovaný. Bezosporu krásny film - krásny svojim duchovným poslaním (hriešnik > pokánie > pôsobenie na okolie > zmierenie). Ale tak isto aj film veľmi priamočiari, používajúci mnohé formálne "barličky" spirituálnych-náboženských-metafyzických filmov (jemnosť vody, drevo ako symbol života aj smrti, hrejúci aj spalujúci oheň, drsná "špinavosť", blatistosť ako výraz pokory, "metafyzické" zábery krajiny). Hlavná postava je vskutku veľmi krásna, idúca ku svätosti "nechtiac", s veľkou pokorou a sebaspytovaním. Spomedzi riadnych mníchov v maličkej ostrovnej kolónii však vytŕča svojou odviazanosťou od klasického rítu, bezprostrednosťou a šibalskými priekmi (napr. kolomaž na kľučke) až podpichovaním, ktoré však nikdy nie sú samoúčelné, ale skôr majú za cieľ zbaviť ľudí pýchy. Jeho modlitby sú čisté a svieže ako voda okolo jeho príbytku a zároveň horúce ako oheň v jeho peci. Nikoho nesúdi a nezatracuje, pretože na mysli má iba svoje hriechy a hanbu pred sebou samým. Viaceré dialógy majú v sebe aj zvláštny, skrytý humor, milostivý, jemný, ľudský, pomáhajúci prekonávať trápenia. Opakujem, veľmi pekný film, ale z filmárskeho hľadiska musím niečo rozhodne ubrať, pretože v konečnom vyznení to bolo (z môjho pohľadu) ... hanbím sa to povedať ... trochu "ploché", jednoznačné :-/ Ako sa hovorí - "priamy ťah na bránu", čo v kategórii duchovných filmov nie je príliš na osoh samotnej duchovnosti. Slabšie, ale o to zaslúženejšie 4* (27.04.2013)

Velmi pěkný a optimistický film, který je současně i nečekaně vtipný. To, co se zpočátku jevilo jako hodně temná ruská depka, se posléze přehouplo do zcela jiného filmu, který je inspirativní, hluboký a meditativní, a který v lecčems může připomenout známý snímek Kim Ki-Duka Jaro, léto, podzim, zima... a jaro, jak si už přede mnou všiml jiný kolega. Ostrov je mimořádně působivý svou hudbou, nehostinnými lokacemi i hereckým výkonem fantastického Pjotra Mamonova. Myslím, že by se našly i další podobné filmy, třeba Scorseseho Poslední pokušení Krista, ale zrovna ten podle mě kvalit Ostrova nedosahuje ani zdaleka. Za mě zcela bez pochybností plný počet 5 *. UPDATE 9. 3. 2015 - Na druhé zhlédnutí se mi tento film líbil snad ještě více než prve. Nádherná kamera, hudba, jedinečný humor, optimistické vyznění a dojemný závěr dělají z OSTROVA jeden z nejhezčích ruských filmů, co znám - toto je velkolepý a očistný filmový vyprošťovák, když je člověku smutno na duši. (21.11.2013)