Zelená míľa

Dalo by se říct, že žiju nohama na zemi. Mysteriozní, fantasy a sci-fi mě nedostávají do transu, jsou to žánry, které nevyhledávám. Nicméně jsou mi neustále servírovány až pod nos. Tak jsem vnímala i Zelenou míli. Ano viděla jsem ji, dokonce nejméně dvakrát, ale za skvost kinematografie to nepovažuji. (31.08.2014)

Tu už film presahuje všetko filmové majstrovstvo. Toto je viac než film, toto je niečo, čo ma zasiahlo niekde tam hlboko. Úprimnosť a ľudskosť filmu sa nedá opísať, ďakujem Darabontovi so slzami v očiach. Úplne najkrajší zážitok za celý môj život. Seriem na akademikov, toto je film filmov! Frank nám na podklade Kingovej novely prerozpával úžasný príbeh. Pokiaľ pri niektorých iných filmoch sa mi slzy tlačia do očí zväčša v zámernom dramatickom závere, v tomto som ich mal v očiach nahnané takmer permanentne a s otvorenými ústami som hltal každú minútu tohto srdečného zázraku. A ešte aj pri písaní tohto komentu ich ťažko zakrývam. Keď si spomeniem na myšku, na oči Michaela Clarke Duncana, na "nezhasínajte, ja sa v noci bojím". Nie je čo dodať. Strašne nedocenených 100%. (01.03.2008)

„Ako ten nápoj. Len sa to inak píše.“ Na začiatku stál nadpriemerný román Stephena Kinga, v USA najskôr vydávaný na pokračovanie (vlastne aj v ČR, až v r. 2011 došlo k vydaniu v jednom románe). Pojednával o zelenej míli, po ktorej musí raz prejsť každý z nás. Ale niektorí skôr a za podstatne brutálnejších podmienok, než iní z nás, ktorí umrú "len" v spánku (sladká smrť) alebo po desiatich rokoch trápenia sa v domove dôchodcov, kde im musia meniť plienky. O filmovú adaptáciu sa pokúsil Frank Darabont, tým pádom dvakrát vstupujúci do tej istej rieky (znova kingovka, znova retro, znova väzenské prostredie, znova veľký doják, dokonca je prítomný opäť raz motív neprávom odsúdeného väzňa, pričom v bloku sa dokonca zjaví skutočný vrah) a hoci mu to v čase premiéry filmu v kinách bolo trochu vyčítané (vraj prílišná stávka na istotu... čo je svojím spôsobom pravda... ale no a čo), tak v konečnom efekte ide o výborný film. Bodaj by viac filmárov na celom svete dvakrát vstupovalo do tej istej rieky. Monumentálny, 190-minútový (pravdupovediac, asi som úchyl, ale v pohode by som bral aj 240 minút, už je to v podstate jedno), nervy i srdce trhajúci epos s megakvalitným kastingom (Tom Hanks bol vtedy absolútnou stávkou na istotu a Michael Clark Duncan fantastický, ale rozhodne poteší aj 15 skvelých hercov vo vedľajších úlohách: Pepper, Stanton, Cromwell, Morse, Hutchinson, Clarkson, Hunt, mrazivý Sinise...). Snímka sa nikam neponáhľa a príjemne sa vlečie (v dobrom). Hoci má zopár subjektívnych záporov (jemne prehnaná dĺžka, finále je obrovským citovým vydieraním zúboženého diváka, v podstate až týraním), rozhodne Darabont dvakrát vstúpil do rovnakej rieky - a neutopil sa! Rozpočet 6O miliónov (vyzerá skôr na 150), celosvetová tržba nádherných 286. (01.11.2004)

Frank Darabont sa druhou adaptáciou Stephena Kinga pozerá na svet za mrežami z opačnej strany mreží než v Shawshank Redemption. A i tentokrát mu to vychádza, avšak nie na výbornú. Súhlasím, že remeselne je film odvedený skvele, po scenáristickej stránke nie je možné veľa filmu vyčítať. Takisto technická stránka je výborná, kamera i strih sú v každej scéne presné ako hodinky. Po hereckej stránke sú výborne odvedené snáď všetky postavy. . Mám však pocit, že stopáž filmu je v kombinácii s prílišným tlačením na pílu s jasným odkazom divákovi “Teraz plač!.”priam vražedná. Takisto som sa celý film nevedel zbaviť pocitu, že Darabont si bol vedomý toho, že točí obrovského ašpiranta na Oscara a v dôsledku toho sa neodvážil pomyslieť na akýkoľvek prejav autorskej individuality. Tie pocity, ktoré som mal pri úteku Andyho, či pri závere Shawshank Redemption sa potom prirodzene nedostavili. Darabonta som podozrieval už pri Shawshanku, že je len zručný “oscarový” remeselník a týmto filmom mi to len potvrdil. 8/10 (07.08.2006)

Každé desetiletí nabídne spoustu nadčasových filmů, ale devadesátky byly v tomto ohledu obzvláště plodné. A několikrát u toho byl Tom Hanks. Zelená míle je pro mě přímo trefa do černého, protože filmy z vězeňského prostředí mě prostě baví. Film je vlastně celý o vztahu mezi Johnem Coffeyim, kterého naprosto bravurně ztvárnil zesnulý Michael Clarke Duncan a Tomem Hanksem. Snímek je sice až děsivě dlouhý, ale je v něm plno silných momentů a i když se občas zasekne v kupě, na oko, nepotřebných dialogů, za čas se zase rozjede a už nepustí. Souhlasím s většinou...100% (20.07.2013)