Krokodíl zabijak

Videl som veľké množstvo filmov o vraždiacich zvieratách, ktoré agresívne útočia na ľudí. Takže mám už skúsenosti aj so zabijáckymi krokodýlmi. V prevažnej väčšine to boli americké, béčkové, nízkorozpočtové snímky. Môžem kľudne napísať, že to boli takmer všetko braky, ktoré to ledva vytiahli na jednu hviezdičku. Teraz som si však pozrel krokodýla zabijaka (Killer Crocodile), ktorý je súčasťou klasickej horrorovej talianskej školy z konca osemdesiatych rokov minulého storočia. Je to lacné béčko, ale poviem vám pravdu, že mi táto stará talianska pizzovina chutnala omnoho viacej ako novodobý digitálny americký popcorn. ** (28.04.2021)

Vzhľadom na rok výroby a skutočnosť, že sa jedná o taliansku produkciu hodnotím Krokodíla zabijáka pozitívne. Megakrokodíl vyzerá na svoju dobu dosť dobre a Taliani sa s ním neboja vytasiť už od počiatočných sekúnd, čo je oproti mnohým iným béčkovým monster/animal hororom, ktoré so svojou príšerkou otravne vyčkávajú až do záverečného finále určite pokrok. (04.10.2010)

„Kto je to, ten Joe?“ – „Ostrý chlapík.“ – „Môžeme si ho kúpiť?“ – „Zabil by ťa už len za tú myšlienku.“ Toto je jeden z tých filmov nášho detstva, ktorý nám uviazol v pamäti vďaka nezabudnuteľným scénam, čo samo osebe ešte neznamená, že je to kvalitný horor. Pamätám si, že som to videl ako žiak základnej školy na videu a nikdy som neodkázal zabudnúť na legendárnu scénu, v ktorej beštiálne charizmatický lovec vraždí krokodíla ľudožrúta a ten sa s ním ponára do desivej bažiny. Najbližšie som si Krokodíla zabijáka pozrel o 15 rokov neskôr, povedzme okolo tridsiatky a prekvapilo ma, že bol oveľa lepší, ako mnohé neskoršie krokodílie krváky (á la séria Jazero). Atmosféra sa dá krájať vďaka hudbe Riza „Kanibali“ Ortolaniho (občas vykráda Williamsove motívy z Čeľustí, tak ale čo), exotická výprava je pôsobivá (prostredie džungle, mútnych riek a močiarov tomuto druhu zvieraťa fakt sedí), krokodíl poctivo vyrezaný z dreva (alebo tak aspoň pôsobí), vraždiace scény riadne krvavé (gore robil renomovaný taliansky maskér Giannetto De Rossi - ZOMBI 2, THE BEYOND) a samozrejme geniálny Ennio Girolami. Je to rovnaké béčko, ako Aligátor, ale rovnako, ako on, i ono má aj po rokoch (pre fanúšika žánru) niečo zubaté do seba. (29.08.2007)

Je to taká letná cheesy pohodička. Tvorcovia občas vykúzlia serióznu atmošku, dajú vyniknúť tropickému prostrediu a pomerne dobre vyzerajúcemu krokodílovi, ale stále akoby zaradia spiatočku a urobia film viac cheesy. Chcelo by to viac gore, viac útokov krokodíla, Sacchetti kedysi písal bombastické horory, napríklad pre Fulciho, ale tu mal asi producentami zviazané ruky. Každopádne, zábava to je a finálne zúčtovanie s titulným monštrom je asi najlepšie a najzábavnejšie v histórii animal hororov! (07.08.2020)

Krokouš zmutoval a žere každého, kdo vleze do jeho teritoria. Čekal jsem horší film. Model krokodýla není zas až tak špatný, tedy do té doby, než otevře tlamu. Rozhodně ale působí děsivěji než v dnešní době různé počítačově upravené obludy. Toto zjištění je k zamyšlení a já nabádám režiséry, aby se vydali jinou cestou, než tou, kterou se rozhodli jít. (12.01.2010)