Prepadnutie v Pacifiku

Po štyroch relatívne menších, ale prvotriednych akčných filmoch, z ktorých sa právom stali klasiky prichádza Steven Seagal s niečím ambicióznejším, čo mu vyšlo na výbornú. Prepadnutie v pacifiku sa dokonca stal jeho najslávnejší film, s čím sa síce nestotožňujem, viaceré jeho filmy mám radšej, ale aj tak je to parádna akčná jazda a jeden z najzásadnejších akčných filmov prvej polovice deväťdesiatych rokov, ktorý Seagalovi na pár rokov otvoril dvere k vysokorozpočtovým filmom. Nepovedal by som, že je to úplne variácia na Smrtonosnä pascu, spoločné majú jedine uzavretý priestor a skupinu teroristov, inak prístup k látke je úplne iný, pričom mne práve tento vyhovuje viac. Steven Seagal je tu expert cez všetko použiteľné v boji s množstvom skúseností a tak nemá problém ani s mnohonásobnou presilou, ale na rozdiel od svalovcov osemdesiatych rokov to predsa len až na nejakú tú väčšiu prestrelku pôsobí omnoho realistickejšie, hlavný hrdina používa nielen svoje schopnosti, ale aj rozum a tak je to o dosť väčšia zábava, než väčšina žánrovej konkurencie. Dejovo to síce nie je až tak dynamické, ako by mohlo byť a film sa vlastne polovicu času len rozbieha, ale aj toto sa mi tu páči, obsadenie lode, zoznamovanie s plánom a zložením teroristov, zaujímavé situácie z veliteľstva, no hlavne samozrejme samotný hlavný hrdina, pri ktorom je skutočne radosť pozerať, ako premýšľa a tak postupuje pomaly, získava spojencov a komunikáciu s veliteľstvom a len opatrne preberá kontrolu nad loďou. Deju skôr môžem vytknúť len časť s ponorkou, ktorá za zvyškom filmu dosť zaostáva a radšej by som ju nahradil niečím iným. Obsadenie je výborné, Steven Seagal v jednej zo svojich najlepších úloh, skvelé zloženie záporákov ako Tommy Lee Jones, Gary Busey, Colm Meaney a pár ďalších, len škoda, že z tých najvýraznejších sa hlavný hrdina osobne a zblízka postará len o jedného z nich, výborné postavy na veliteľstve, len tá Erika Eleniak mi tu vadí, je nielen nesympatická, ale ani jej postava ma vôbec nebavila. Po stránka akcie môžem prakticky len chváliť, osobné súboje síce za Seagalovými predchádzajúcimi filmami zaostávajú, tu nepredvádza také zaujímavé aikido techniky, ale to sa dá kvôli typu protivníka chápať, predsa len tu ide o skúsených žoldnierov, ktorí sa navyše pohybujú väčšinou v skupinách a tak ich treba zneškodniť efektívne a rýchlo, na čo je tiež radosť pozerať a tak je tu plno pôsobých likvidácií. K tomu nejaké tie slušné prestrelky, explózie a plno výborných nápadov a momentov, ako granát pod kanistrom, prípadne za dverami, zabitie spustením traverzy, na cirkukárke, vytrhnutie ohryzku a pár ďalších. Najradšej mám hlavnú akčnú sekvenciu, prestrelku v podpalubí, ktorú úkončí efektná likvidácia štvorice protivníkov nožom a cirkulárkou a samozrejme parádny finálny súboj na nože. Režijne a technicky sa to podľa mňa dalo ešte trochu doladiť a vylepšiť, napríklad sa nemusel celý film odohrávať v noci, mohlo sa použiť viac zaujímavých interiérov a lodných exteriérov, tu boli lokácie občas trochu stereotypné a mohlo sa trochu popracovať aj na napätí, ale aj tak je to celkovo výborná žánrová práca. Takže od Seagala mám iných favoritov, ale ani na Prepadnutie v pacifiku nikdy nedám dopustiť, od detstva som ho videl nespočetnekrát, určite jeden z mojich najobľúbenejších akčných filmov. 92% (15.04.2007) (menej) (viac)