Nepozvaný hosť

Musím aj takto skoro ráno napísať komentár, aby som si to neskôr s tými štyrmi hviezdičkami nerozmyslel. Nepozvaný hosť je totiž veľmi zvláštny film. Má neskutočnú atmosféru, zaujímavý príbeh plynie dobrým tempom a znie k tomu dobrá hudba. Všetko je fajn až do chvíle, než zatknú Tareka. Potom film uviazne v jednostrannej snahe dojímať diváka nespravodlivým osudom nelegálnych imigrantov a profesorovo správanie sa stáva čoraz iracionálnejším (i keď som mu ani tú afinitu k bubnovaniu príliš neveril). Po nejakom čase oživí upadajúci príbeh Tarekova matka Mouna, ktorej postava mi pripadla z celého filmu najplastickejšia a najživotnejšia. Režisér premeškal vynikajúcu príležitosť ukončiť príbeh obrazom blednúcej americkej zástavy. Ten krátky apendix tam už vôbec nemusel byť. Zaujímavý, nevšedný film, pri ktorom je vhodné príliš nerozmýšľať, iba sa dívať a nechať sa unášať príbehom. Môj názor na imigrantov však neovplyvnil ani o piaď. (19.07.2011)

Hlavní hrdina předstírá, že žije užitečný život, dokud ho z toho nevytrhne to, že se setká a nepravděpodobně spřátelí s pár nelegálními imigranty. Možná vám to zní vypočítaně (a možná i je), ale rozhodně to funguje, africká hudba je nakažlivá, až sami dostanete chuť si zabubnovat, herci jsou výborní (zejména Richard Jenkins a Hiam Abbass) a režisér také věděl, co s tím. Takže další povedený nezávislý film. (18.07.2011)

Walter (Richard Jenkins) ako starnúci univerzitný profesor ("ožiarený" klavírom) v zovretí nekompromisného stereotypu exceluje. A čo viac, pri náhodnom multikultúrnom zoznámení (Zainab, Tarek) preukazuje svoju distingvovanosť, dobrosrdečnosť, veľkorysosť - dnes tak málo prejavovanú empatiu. Môže sa aj rozkrájať, ale zabednenosti celosvetového (stavu) zmýšľania niet pomoci a preto cestou do metra pod pazuchou zviera djembe, sadá si na lavičku a razantne bubnuje na protest. Paradoxy, ohrozenia a nepokoj prisťahovaleckých presunov. Muzikálne očarenie ako aj novo nájdená chuť byť na povrchu zemskom. Materský inštinkt v službách lásky. Hurá, Amerika má McCarthy-ho ! Niekto z tejto samovražednej PREkomercializovanej ríše konečne pred oponu podsúva významovo nedoceniteľný a už desiatky rokov spoločensky trpký vzlyk. NEnarcistický, ľudský, kde tu milý a na kopu nespravodlivých skutočností vyhranený poklad, ktorý je možno zakopaný aj v samom vnútri tvojho ja. Ja už som "bohatší", teraz si na rade ty. (10.03.2010)

Film mě na jednu stranu oslovil (+ dojal), na druhou naštval. Oslovil citlivým a lidským příběhem, který ovlivnila všudypřítomná antiteroristická a antimuslimská hysterie. Naštval tím, že jsem starému profesorovi, žijícímu spoustu let stranou od lidí a bez přátel, jen těžko uvěřila, že se během pár dnů sbratřil s celou imigrantskou komunitou. Proto jen průměr. (08.08.2011)

Hezky naaranžované sociální dojeníčko. McCarthy naštěstí do bubnu melodramatu bije s citem a postavy jsou milé, přirostou vám k srdci... Trochu mi u těchto filmů vadí jejich naivní humanismus a angažovanost (ne z principu, ale proto, že s divákem citově manipulují, aby ho dostaly na svou stranu), ale Nezvaný host je snesitelný případ. Jen při jeho sledováním zůstávám ironickým pozorovatelem nezvratných a čitelných událostí, nikoli prožívajícím divákem. (11.07.2011)