Štvanec

Presne ten typ filmov čo mám rád. I saw the devil, Memories of murder, Mother, Oldboy a iné jasne dokazujú, že Kórea sa nechváli len sladkými romantickými komédiami, ale že jej idú najlepšie vypointované krimi thrilleri o masových vrahoch. Biele mäso je príbeh v ktorého strede stojí nie práve prototyp kladného hrdinu. Je skazený hlúpym systémom a vďaka tomu spraví( aj keď neúmyselne) rozhodnutia, ktoré mu zvyšnú časť filmu značne skomplikujú. Stojí totiž oproti úchylnému maniakovi, ktorý ma sakra šťastie, pretože jeho prípad rieši polícia snažiaca skôr spraviť dojem na verejnosť, než skutočne vyriešiť nejaký prípad. Z cynika sa stáva hrdina a jeho prerod je jeden z najsilnejších momentov celého filmu. Skvelé tempo. Výborne napísaný scenár a niekoľko mrazivých scén. Yun-seok Kim svojim hereckým prejavom ťahá celý film a hlavne v závere pri finálnej bitke je jeho výkon mrazivo dokonalý. Pre mňa rozhodne jeden z najsilnejších filmov posledného obdobia, aj keď vznikol pred 5 rokmi. (31.12.2013)

Tak to bol celkom masaker. Doslova. Film, ktorý dokonale spĺňa to, čo sľubuje výstižný obal a český (slovenský je na hovno) názov. Jedno mesto, dvaja muži na vážkach zákona. Zaujímavosťou je, že sa väčšina filmu odohráva behom jednej obyčajnej noci v Soule. Teda, obyčajnej... vlastne ani veľmi nie. Výživný, brutálny príbeh z mestských ulíc, v ktorých sa proti sebe postavia bývalý detektív (v súčasnosti pasák) a sériový vrah, ktorý si na zaobchádzanie v rukavičkách nepotrpí. Priestor na morálne dilema ako stvorený, našťastie je odbitý jednou replikou, a môže sa pokračovať. Drsná, depresívna atmosféra dolieha na diváka, a použitá hudba ani častý dážď a nekompromisné násilie to neodľahčujú. Dokonca aj ten humor je tu v úzadí a pôsobí ako prvok nenásilný, veľmi striedmo a efektívne využívaný len vo vybraných pasážach. Je pekné vidieť, že sa Kórejci držia logiky, a preto v noci na staniciach nie je toľko uniformovaných príslušníkov ako cez deň, ulice sú takmer prázdne a niektoré veci pôsobia podozrivejšie ako cez deň. Joong-hoovi nemilosrdne beží čas, tempo nepoľavuje a udržuje diváka v konštantnom napätí. Neviem prečo, ale Kórejcom odpúšťam aj tú prevládajúcu emocionálnosť (je tu pár vyhranených scén); predsa len majú cit tvoriť rovnako drsné aj jemné príbehy tam, kde sa Američania strácajú v záplave klišé a pátosu. Tých 5 hviezd nie je celkom čistých a ja si uvedomujem isté nedostatky, ale bavil som sa kráľovsky, a neiritovala ma dokonca ani parodizácia role neschopnej polície a vnútropolitických vzťahov, ani postupné profilovanie vraha ako obyčajného psychopata. Navyše som dostal chuť na Oldboya (kto Bílé maso videl, vie, na čo narážam). Hong-jin by mal natočiť horor, pokojne aj s rovnakým obsadením. 90% (13.05.2014)

Znáte ty vykonstruované americké filmy, které nesmyslně skončí dobře? Tak tenhle film je opak. Je to účelové až hanba, aby to skončilo co nejhůř, a to mi přijde ještě debilnější. Jasně film je to dobrý, byl jsem fakt napnutej a na postavách mi záleželo. Právě proto mě to tak nasralo. Příznivci trpících filmů alá Iňárritu si přijdou na své. (24.03.2009)

"V neděli povolení od soudce nedostaneme. - Řekni mu, že ho zabiju." Korejci se s tím zkrátka moc nepářou. Brutalita, a to nejen pachatelova, musí uspokojit každého sadistu, neustálý jogging každého maratonce a debilita policejního sboru každého zločince. Jelikož nejsem sadista, maratonec ani zločinec, tak otevřeně přiznávám, že jsem viděl jen takovou průměrně napínavou podívanou. (26.04.2016)

Thriller Bílé maso bývá oprávněně označován za jeden z nejlepších jihokorejských filmových debutů posledních let. Do značné míry to však poukazuje na celkovou vyčerpanost dnešní korejské kinematografie. Bílé maso je totiž v první řadě vzpomínkou na tvůrčí postupy, které určovaly tamní žánrové filmy v době jejich největšího rozkvětu na přelomu tisíciletí. - více v recenzi na Rejže.cz (autor Antonín Tesař). (17.04.2011)