Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Skutočný príbeh švédskeho veľvyslanca Haralda Edelstame, ktorý zachránil stovky ľudí po vojenskom prevrate v Chile. Po Pinochetovom vojenskom prevrate 11.9.1973 nastala v Chile vláda teroru. Tam kde predstavitelia iných krajín zatvárali oči, švédsky veľvyslanec Harald Edelstam riskoval mnohé, aby zachránil stovky ľudí pred mučením a popravami. Medzi ľuďmi, na ktorých v pravicovej diktatúre čaká istá smrť, je aj žena, ktorú miluje. Podarí sa mu vyhrať zúfalý boj s časom? (STV)

(viac)

Recenzie (20)

markuc 

všetky recenzie používateľa

Oproti Hotelu Rwanda velmi slaby odvar. Hlavne "herecke" vykony mi kazily sledovani, ale celkove to bylo docela bez napadu, misty jsem se ztracel v deji, obcas mi nebylo jasne, proc se na obrazovce deje zrovna tohle. Nastavovana kase bez tvaru a par zbytecnosti kazi dojem z tohoto filmu, napad vypada dobre. ()

jack_scott 

všetky recenzie používateľa

Řemeslně povedený snímek, nenabízející ovšem nic extra. Navíc není nezávislý,ale vzniklý na objednávku Amnesty International, a proto docela (místy dost) tendenční, což by nemusel. Alespon je to zajímavé. Jako nenáročná podívaná to není špatné, řežie ani scénář moc nenabízí, a s trochou invence by se dalo natočit snímek zajimavěji...*** ()

Reklama

Great.Gatsby 

všetky recenzie používateľa

Zaujímavý historický film, ktorý sa oplatí vidieť. Diplomatické prostredie v čase konfliktu. Asi by sme márne hľadali vyslanca ako bol tento v dnešnej dobe kedy každému ide o vlastné záujmy. Nebyť romantických sentimentálnych momentov podkreslených hudbou z nemeckých romantických filmov to mohlo byť perfektné. ()

honajz 

všetky recenzie používateľa

Solidně natočené antiteroristické retro s velmi realistickým podáním hereckým i filmovým a dobrou výpravou. Spíše psychologický thriller, akce příliš není. ----- Velice zajímavý film, který částečně fiktivní formou zobrazuje události Pinochetova převratu v Chile v roce 1973 očima švédského velvyslance.   Datum 11. září se stalo synonymem černých dní dávno před útokem na dvojici mrakodrapů v New Yorku. V ten den roku 1973 svrhla vojenská junta generála Pinocheta v Chile demokraticky zvoleného prezidenta Allendeho a zavedla diktátorský režim, kdy zemřely tisíce lidí. Právě v době převratu je švédským velvyslancem v Chile Edelstam, kterému zvěrstva v ulicích připomenou těžké zážitky ze druhé světové války. A tak se rozhodne využít svých omezených pravomocí a pomoci co nejširšímu okruhu lidí a zachránit je. Je to sice boj s větrnými mlýny, ale Edelstamovi stojí za to jej podstoupit. Nejenže je film natočen velmi civilně, s uměřenými, a o to silnějšími hereckými výkony, ale navíc jednotlivé postavy nejsou jednobarevnými figurkami, najdeme u nich jak kladné, tak záporné rysy, a o to víc jsou sympatičtější, protože lidštější. Zkrátka, tento film je jedním z mála příjemných překvapení na DVD tohoto měsíce. Škoda jen, že kromě protipirátu, trailerů na filmy Svědkem zločinu, Svatba na bitevním poli, O rodičích a dětech, už nabízí jen ty samé upoutávky v menu plus dvě pro kina. ()

raky5 

všetky recenzie používateľa

Film s podobnou tématikou ako Hotel Rwanda, no v oveľa skromnejšej a komornejšej atmosfére. Príbeh sa sústredí najmä na Edelstama. Možno aj kvôli tomu chýba hlbší cit a detailnejší pohľad na hrôzy, ktoré sa tam diali...preto len 3*. Určite to nezanechá taký dojem ako Hotel Rwanda, no film by mali vidieť ľudia, ktorých zaujíma história. ()

Galéria (18)

Zaujímavosti (2)

  • Filmovalo sa na autentických miestach v čilskej metropole Santiago a v meste Viña del Mar. (MikaelSVK)
  • Po vojenskom prevrate bolo v Čile zatknutých niekoľko tisíc prívržencov Ľudovej jednoty. Armáda intervenovala odporcov režimu do 9 koncentračných táborov a 150 väzníc. V prvých dňoch prevratu boli ako koncentračné tábory použité Národný štadión a štadión v Santiagu de Chile, kde bolo väznených okolo 30 000 ľudí. Neskôr vzniklo ženské väzenie v Santiagu a bývalá liadková baňa na Chacabuco bola tiež použitá na väznenie a mučenie. V celej zemi operovala Národná informačná správa DINA, ktorá predstavovala koordinačnú centrálu tajných služieb, no mala autonómne postavenie a nemusela sa za svoje činy zodpovedať. V koncentračných táboroch boli zatvorené desaťtisíce Chiľanov a okolo 30 000 z nich prišlo o život. (andykovac)

Reklama

Reklama