Cvokár

Zaujimavy film, ktory je pre mna tazke hodnotit. Na jednej strane som sa (zjavne oproti vacsine publika) vobec nenudil a pomale tempo sklbene so Spacey-ho ponurym herectvom mi sadlo velmi dobre. Na druhej strane tam nenachadzam ziadnu hlbsiu vypovednu hodnotu, nieco, na zaklade coho by som ten film odporucil, vyzdvihol. Mozaika "pribehov zo zivota", ktora bud v spravnom rozpolozeni silno zaposobi na pocity a vysumi z vas postupne a pomaly, alebo vas nezasiahne vobec. P.S. Ubehol viac ako mesiac a stale to zo mna ani prinajmensom nevysumelo. Asi to ma predsa len nieco do seba... (23.10.2011)

Velké zklamání, myslel jsem si, že když Kev Spacey nesleze za hodinu a půl z plátna, je o zážitek postaráno. Bylo by, ale to by taky ten film musel nějak pobavit nebo dojmout, zkrátka něčím zaujmout. Čím méně minut zbývalo dokonce tím častěji jsem se díval na hodinky. V tomhle případě absolutně neuchvácen a naladěn do špatné nálady. (06.02.2010)

Příjemně depresivní černé pohuleníčko na téma lehce humorné sociální drama o několika patrech……..možná s ukrytou hlubokou myšlenkou. Několik povedených scenáristických nápadů, několik slušně zahraných postav, několik podmanivých momentů a také několik hluchým minut…..zajímavé, ale místy nefunkční - lepší dvě nebo horší tři hvězdičky. (14.11.2011)

Hodnotiť horšie len kvôli tomu, že pri filme dotyčný zaspal a to by sa mu pri dobrom filme nestalo je fakt scestné. Mne už sa podarilo zaspať pri prvom Matrixe a Batman začína, čo sú inak výborné filmy...ale k veci: Pre mňa je Shrink malým vydareným (no nie bezchybným) filmíkom o tom, ako sa dá vyrovnať s veľkými životnými problémami. Jeho najväčšia chyba je ale v tom, že sa miestami snaží byť príliš dnešný, realistický a mierne to preháňa (5 minút po zoznámení sa tehotná žena spýta cudzieho chlapa: "Nechceš si zašukať v aute?"). Inak je ale fajn, príbeh sa skladá z viacero prelínajúcich sa príbehov a aj keď sa pri deji, zloženého len z (väčšinou dobre napísaných) dialógov, nájdu hluché miesta, stále sa na to dobre pozerá vďaka postavičkám týchto príbehov. Je síce pravda, že s nie všetkými sa stotožníte a nie všetky sú sympatické (zopár ich nie je ani dobre zahraných), všetky ale vyvážia scény s vynikajúcim Kevinom Spaceym, cez ktorého sa depresia prežívaná jeho postavou dostane aj k divákom...a nie v malom množstve. (13.02.2010)

Počas filmu som striedala sama v sebe hodnotenie medzi odpad a výborné. Film sme pozerali dvaja a aj napriek tomu, že máme podobný filmový vkus, naše hodnotenia boli úplne odlišné. Predpokladám, že takýto pocit vyvolá film vo väčšine tých, ktorí sa odhodlajú k jeho pozretiu. Takže, čo ma napokon presvedčilo k vysokému hodnoteniu? V prvom rade skvelý Kevin Spacey, ktorý dokáže zahrať širokú škálu charakterov a v tejto polohe mi pripomínal American Beauty (aj keď len tým, ako svoju postavu zahral). Druhý dôvod je, že som ku koncu filmu nadobudla podozrenie, že som pochopila, čo nám chcel režisér ukázať. Že Hollywood je podivuhodné miesto v slnečnej sústave, kde by človek našiel dosť málo „normálnych“ ľudí, za to sa môže hrdiť asi najväčším počtom samovrahov, ktorí vlastne na tento čin ani nemajú dôvod, len sú nešťastní. Hollywod, kde každý potrebuje „cvokára“ (slávni si k nemu chodia liečiť nadrozmerné ego) a najlepšie na celom príbehu je, že aj cvokár potrebuje cvokára. A keďže som celý film aj vďaka tragikomickým situáciám nebrala až tak vážne, odpúšťam mu medzery v scenári a dávam mierne nadhodnotené 4 body. (27.01.2020)