Kosenie jastrabej lúky

Poetika tohoto příběhu stojí na setkání tří synů s otcem. Každý z nich už má svůj život, přesto si najdou čas otci pomoci a zároveň zavzpomínat na doby, kdy byli mladí a čistí. Je to konfrontace, která každého z nich zasáhne a ani divák nemůže zůstat stranou. K synům samozřejmě patří jejich manželky, které si to rozehrávají zase po svém. Stojí za vidění...80% (04.01.2012)

Je škoda, ak pri výpočte kladov slovenského filmu musím začať (a aj skončiť) krásnou prírodou (čo zvýraznila kamera Ladislava Szomolányiho) a poetikou života v podhorskej dedine (stelesnenou tradične výborným Jozefom Kronerom). S nedostatkami plocho napísaného scenára sa nedokázal popasovať ani taký režisér, ako Štefan Uher (inak tiež spolupáchateľ scenára) a zbytočne importovaní českí herci tiež veľa vody nenamútili. Rudolf Jelínek hral ešte horšie ako v Zemanovi. Je mi ľúto, že môj päťstý komentovaný film dopadol takto. A to som ešte trochu nadsadil, pretože medzi dvoma a troma hviezdičkami je príliš veľa priestoru. (17.07.2010)

Uher v Kosení Jastrabej lúky nerieši nič špeciálne, ani extra dramatické, napriek tomu pôsobí jeho film a dialógy aj po desaťročiach veľmi svižne. Povedal by som, že mi pripomína súčasnú modernú vzťahovú tragikomickú nezávislú tvorbu z oboch strán Atlantiku. V Kosení sa neustále rozpráva, riešia sa klasické problémy typu: odolá bývalý alkoholik dúšku borovičky alebo pôjdem do Košíc, alebo ostanem radšej doma. Ženy chytia ku koncu zo svojich manželov a prodstredia celkom solídny amok, padne nejaká tá facka a utrie sa z tváre nejaká tá slza. Žiadna postava nie je karikatúrou, čo poteší hlavne pri mestsky zhýčkaných manželkách, ktoré to so svojimi chlapmi tiež nemajú jednoduché. Občas som sa počas filmu nečakane zasmial bez toho, aby bola scéna myslená vyložene komicky a páčilo sa mi to. Ale otázka "Vieš, čo povedal Budha?" bola určite myslená ako vtip a nezdržal som sa smiechu, pretože tiež prišla znenazdajky a rovnako rýchlo strihom aj odoznela a boli sme zase niekde inde. Nad tým všetkým drží pevnú ruku Jozef Króner ako mierne flegmatický staršina, ktorý tiež v živote podľa vlastných slov napáchal nejaké to zlo. (03.03.2013)

Normalizacia sa zdala byt roku 1981 v byvalom Ceskoslovensku fakt nekonecna a pomaly neznicitelna. Vsetko sa jej podriadovalo : noviny, rozhlas, televizia, filmy. A tak reziser Stefan Uher /Slnko v sieti, Panna Zazracnica/ natocil len taky nudny normalizacny film, ktory dostal meno Kosenie Jastrabej Luky. Film sa vobec nevenuje ani trochu zaujimavym temam - monsterprocesy 50. rokov, nasilna kolektivizacia - a ide normalizacnym sudruhom pekne po chuti. Uz samotny obsah filmu vestil len prazdne tliachanie o medziludskych vztahoch ....... a do toho sa zamiesal aj miestny alkoholizmus. Film nezachranil ani pan Kroner /Obchod na Korze, Svako Ragan/, ktory vedel hrat. ked uz kvalitna normalizacna tvorba, odporucam Veru Plivovu -Simkovu : Pani Kluci 1975, Krakonos a Lyznici 1980, kvalitne filmy. Toto je nudny normalizacny zvast a prazdna cvachta. 40 % (03.03.2013)

Toto by malo niesť označenie rodinný film. Prelínanie generačných aj manželských problémov, bratská láska a držanie pri sebe, okorenené alkoholizmom. Počas jedného dňa pri kosení lúky členovia rodiny zisťujú, že nie všetko ide podľa ich predstáv, no dá sa to prekonať, ak človeka rodina podporí. Tvorcovia zdôraznili rodinnú súdržnosť a riešenie problémov v kruhu rodiny. Obsahovo hodnotný film, ktorý nadchne poetikou slovenskej dediny. (23.09.2014)