Kosenie jastrabej lúky

Je škoda, ak pri výpočte kladov slovenského filmu musím začať (a aj skončiť) krásnou prírodou (čo zvýraznila kamera Ladislava Szomolányiho) a poetikou života v podhorskej dedine (stelesnenou tradične výborným Jozefom Kronerom). S nedostatkami plocho napísaného scenára sa nedokázal popasovať ani taký režisér, ako Štefan Uher (inak tiež spolupáchateľ scenára) a zbytočne importovaní českí herci tiež veľa vody nenamútili. Rudolf Jelínek hral ešte horšie ako v Zemanovi. Je mi ľúto, že môj päťstý komentovaný film dopadol takto. A to som ešte trochu nadsadil, pretože medzi dvoma a troma hviezdičkami je príliš veľa priestoru. (17.07.2010)

(91/2023) / Výborný Uher. Tak príjemný, dobre napísaný a prirodzene pôsobiaci film som nečakal. Dokonca aj dialógy sú príjemné pre uši, aj keď už samozrejme pôsobia moc uhladene. Ak by sme hodnotenie filmu našili na túto dobu, tak sa jedná o indie psychologickú vzťahovku 🙂. Nenápadný ale výborný film. (9/10) (06.12.2023)

„Naučím ťa kosiť, to snáď ešte stihnem.“ Jeden z najlepších slovenských filmov. Jeho sila a brilantnosť sa ukrýva v jeho na prvý pohľad obyčajnosti. Ale zdanie klame! Pripomenulo mi to detstvo, keď sme mali chalupu na dedine a chodili sme na ňu cez víkendy a letné prázdniny. Prežívali (či skôr dožívali?) tam staré zvyky a prichádzala nová doba s vecami, o ktorých dovtedy miestni len počúvali. Kosenie Jastrabej lúky toto všetko krásne zhrnulo. Taký ten zmar a dezilúziu z blížiacich sa časov, v ktorých prestalo záležať na hodnotách. Dôležité bolo naháňanie sa za peniazmi a odsúvanie dôležitejších vecí nabok len preto, aby mal človek čo najtučnejšie konto. Pôvodní obyvatelia dedín vymierali a mnohí ich potomkovia zabudli na svoje korene, statky predali alebo ich prestali udržiavať a odišli do veľkých miest, na sídliská, do anonymných činžiakov. Tento film je mementom tej doby. Starcom na dedinách bolo čoraz jasnejšie, že sa niečo definitívne, raz a navždy končí a sú odsúdení na zabudnutie. Vytráca sa úcta k prírode, k pokornému spôsobu života. Všetko toto Kosenie Jastrabej lúky obsahuje a je to podporené utlmeným, ale o to pôsobivejším a nezabudnuteľnejším Jozefom Kronerom. Žiari v mentorskej, otcovskej úlohe, čo je poloha, ktorá mu vždy sedela najviac zo všetkých. Kombináciou múdrosti a zároveň šibalstva pripomína kultovku Tisícročná včela (možno takto by dopadol Pichanda, ak by ešte pár desaťročí žil). Ale treba povedať, že výborní sú všetci. A že ich je! Synovia, ich ženy, manžela, vnuci a vnučky a susedia. A jeden divoký Francúz, na toho by sme v žiadnom prípade nemali zabúdať. Na pozadí na prvý pohľad banálneho a komediálneho príbehu sa v skutočnosti odvíja viacero temných motívov ako alkoholizmus alebo z toho vyplývajúca nedôvera v manželstve. K tomu plno skvelých a vtipných hlášok a dialógov + prepracované postavy. (07.07.2018)

Ako dostať svojich troch synov domov? Kosenie Jastrabej lúky má pripomenúť korene, odkiaľ sme a kam smerujeme. Žiadna dramatická dejová línia, len pohľad do života synov a ich manželiek, vyslovená - nevyslovená otázka o zabudnutých ilúziách a čistote charakterov. Našťastie necítiť socialistický realizmus a divák sa môže kochať aj rôznymi zvukmi dediny - svišťanie kosy na zarosenej tráve, kvákajúca hydina. Niekoľko životných múdrostí aj hlúpostí. Jozef Kroner tróni celej balade. (29.06.2020)

Poetika tohoto příběhu stojí na setkání tří synů s otcem. Každý z nich už má svůj život, přesto si najdou čas otci pomoci a zároveň zavzpomínat na doby, kdy byli mladí a čistí. Je to konfrontace, která každého z nich zasáhne a ani divák nemůže zůstat stranou. K synům samozřejmě patří jejich manželky, které si to rozehrávají zase po svém. Stojí za vidění...80% (04.01.2012)