Kosenie jastrabej lúky

„Naučím ťa kosiť, to snáď ešte stihnem.“ Jeden z najlepších slovenských filmov. Jeho sila a brilantnosť sa ukrýva v jeho na prvý pohľad obyčajnosti. Ale zdanie klame! Pripomenulo mi to detstvo, keď sme mali chalupu na dedine a chodili sme na ňu cez víkendy a letné prázdniny. Prežívali (či skôr dožívali?) tam staré zvyky a prichádzala nová doba s vecami, o ktorých dovtedy miestni len počúvali. Kosenie Jastrabej lúky toto všetko krásne zhrnulo. Taký ten zmar a dezilúziu z blížiacich sa časov, v ktorých prestalo záležať na hodnotách. Dôležité bolo naháňanie sa za peniazmi a odsúvanie dôležitejších vecí nabok len preto, aby mal človek čo najtučnejšie konto. Pôvodní obyvatelia dedín vymierali a mnohí ich potomkovia zabudli na svoje korene, statky predali alebo ich prestali udržiavať a odišli do veľkých miest, na sídliská, do anonymných činžiakov. Tento film je mementom tej doby. Starcom na dedinách bolo čoraz jasnejšie, že sa niečo definitívne, raz a navždy končí a sú odsúdení na zabudnutie. Vytráca sa úcta k prírode, k pokornému spôsobu života. Všetko toto Kosenie Jastrabej lúky obsahuje a je to podporené utlmeným, ale o to pôsobivejším a nezabudnuteľnejším Jozefom Kronerom. Žiari v mentorskej, otcovskej úlohe, čo je poloha, ktorá mu vždy sedela najviac zo všetkých. Kombináciou múdrosti a zároveň šibalstva pripomína kultovku Tisícročná včela (možno takto by dopadol Pichanda, ak by ešte pár desaťročí žil). Ale treba povedať, že výborní sú všetci. A že ich je! Synovia, ich ženy, manžela, vnuci a vnučky a susedia. A jeden divoký Francúz, na toho by sme v žiadnom prípade nemali zabúdať. Na pozadí na prvý pohľad banálneho a komediálneho príbehu sa v skutočnosti odvíja viacero temných motívov ako alkoholizmus alebo z toho vyplývajúca nedôvera v manželstve. K tomu plno skvelých a vtipných hlášok a dialógov + prepracované postavy. (07.07.2018)

Je škoda, ak pri výpočte kladov slovenského filmu musím začať (a aj skončiť) krásnou prírodou (čo zvýraznila kamera Ladislava Szomolányiho) a poetikou života v podhorskej dedine (stelesnenou tradične výborným Jozefom Kronerom). S nedostatkami plocho napísaného scenára sa nedokázal popasovať ani taký režisér, ako Štefan Uher (inak tiež spolupáchateľ scenára) a zbytočne importovaní českí herci tiež veľa vody nenamútili. Rudolf Jelínek hral ešte horšie ako v Zemanovi. Je mi ľúto, že môj päťstý komentovaný film dopadol takto. A to som ešte trochu nadsadil, pretože medzi dvoma a troma hviezdičkami je príliš veľa priestoru. (17.07.2010)

Normalizacia sa zdala byt roku 1981 v byvalom Ceskoslovensku fakt nekonecna a pomaly neznicitelna. Vsetko sa jej podriadovalo : noviny, rozhlas, televizia, filmy. A tak reziser Stefan Uher /Slnko v sieti, Panna Zazracnica/ natocil len taky nudny normalizacny film, ktory dostal meno Kosenie Jastrabej Luky. Film sa vobec nevenuje ani trochu zaujimavym temam - monsterprocesy 50. rokov, nasilna kolektivizacia - a ide normalizacnym sudruhom pekne po chuti. Uz samotny obsah filmu vestil len prazdne tliachanie o medziludskych vztahoch ....... a do toho sa zamiesal aj miestny alkoholizmus. Film nezachranil ani pan Kroner /Obchod na Korze, Svako Ragan/, ktory vedel hrat. ked uz kvalitna normalizacna tvorba, odporucam Veru Plivovu -Simkovu : Pani Kluci 1975, Krakonos a Lyznici 1980, kvalitne filmy. Toto je nudny normalizacny zvast a prazdna cvachta. 40 % (03.03.2013)

O potrebe súdržnosti rodiny. Nech sú jej členovia akí sú, pospolu - s vedomím zázemia - sa všetko znáša lepšie. Aj konflikty vyplývajúce zo spôsobu života, či vyvolané nespokojnými partnermi. Pri existencii naozajstného, živého kontaktu s rodinou sa vždy odohrá veľa napohľad nepatrných maličkostí. Medzigeneračných, súrodeneckých, príbuzenských. Tak sa napríklad pri kosení lúky dá odpustiť bratovi polovica dlhu, či odniesť dolu kopcom tatka s boľavými nohami na chrbte sťaby malé decko. Mimochodom postava alkoholika, ktorého pri každej príležitosti a v každej krčme napadne spásonosná tvorivá myšlienka na prevratné umelecké dielo a vo chvíľach triezvenia zásobuje svoje okolie citátmi kadekoho je dokonale odpozorovaná zo života - až príliš mnoho ľudí nachádza inšpiráciu v krčmovom opilstve a cudzích vzoroch, pričom výsledkom tohto osvietenia sú najčastejšie výsledky maximálne na úrovni podpriemerných slohových (divadelných, filmových atď.) cvičení. (04.03.2013)

Rodinná dráma spočiatku v mierne budovateľskom štýle 80-tych rokov, ale v tomto prípade to neprekáža. Muži riešia svoje problémy, ženy zase svoje a mladý zaľúbený pár niečo celkom iné, že ani na vodu zo studničky si nespomenie. Na konci sa spoja v dramatických okamihoch, ktoré sa ale uzavrú v príjemnej atmosfére s vôňou sena. Film nielen prítomnosťou Zimkovej s typickým prejavom pripomína Kone na betóne, ale aj mnohé rodinné problémy a alkoholizmus ho pripomenú. Zatiaľ pre mňa najstráviteľnejší Uherov film. –––– To znamená, že sa dá hovoriť o nejakom hmotnom stimule? – Áno, o hmotnom stimule sa hovoriť dá. Veď koruna je koruna. –––– Na kráse ženy nezáleží. Dobrá povaha, to je to hlavné. (24.03.2014)