Réžia:
Štefan UherScenár:
Slavomír RosenbergKamera:
Stanislav SzomolányiHudba:
Svetozár ŠtúrHrajú:
Jozef Kroner, Věra Tichánková, Rudolf Jelínek, Karol Spišák, Jozef Úradník, Sylvia Turbová, Milka Zimková, Ljuba Krbová, Viliam Polónyi, Vladimír Petruška (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Počas jedného víkendu sa odohrá návšteva troch synov v rodičovskom dome. Otec ich zavolal pre "neodkladnú záležitosť", z ktorej sa vykľuje obyčajné kosenie lúky. Pre každého - otca i jeho synov je však kosenie Jastrabej lúky aj akýmsi symbolom rodiny, mladosti, spoločných zaužívaných rituálov. Počas tohto rodinného stretnutia sa teda rozvíja úvaha o kvalite medziľudských vzťahov, ktorá je založená na konfrontácii rozličných životných názorov a postojov. (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (2)
Recenzie (48)
„Naučím ťa kosiť, to snáď ešte stihnem.“ Jeden z najlepších slovenských filmov. Jeho sila a brilantnosť sa ukrýva v jeho na prvý pohľad obyčajnosti. Ale zdanie klame! Pripomenulo mi to detstvo, keď sme mali chalupu na dedine a chodili sme na ňu cez víkendy a letné prázdniny. Prežívali (či skôr dožívali?) tam staré zvyky a prichádzala nová doba s vecami, o ktorých dovtedy miestni len počúvali. Kosenie Jastrabej lúky toto všetko krásne zhrnulo. Taký ten zmar a dezilúziu z blížiacich sa časov, v ktorých prestalo záležať na hodnotách. Dôležité bolo naháňanie sa za peniazmi a odsúvanie dôležitejších vecí nabok len preto, aby mal človek čo najtučnejšie konto. Pôvodní obyvatelia dedín vymierali a mnohí ich potomkovia zabudli na svoje korene, statky predali alebo ich prestali udržiavať a odišli do veľkých miest, na sídliská, do anonymných činžiakov. Tento film je mementom tej doby. Starcom na dedinách bolo čoraz jasnejšie, že sa niečo definitívne, raz a navždy končí a sú odsúdení na zabudnutie. Vytráca sa úcta k prírode, k pokornému spôsobu života. Všetko toto Kosenie Jastrabej lúky obsahuje a je to podporené utlmeným, ale o to pôsobivejším a nezabudnuteľnejším Jozefom Kronerom. Žiari v mentorskej, otcovskej úlohe, čo je poloha, ktorá mu vždy sedela najviac zo všetkých. Kombináciou múdrosti a zároveň šibalstva pripomína kultovku Tisícročná včela (možno takto by dopadol Pichanda, ak by ešte pár desaťročí žil). Ale treba povedať, že výborní sú všetci. A že ich je! Synovia, ich ženy, manžela, vnuci a vnučky a susedia. A jeden divoký Francúz, na toho by sme v žiadnom prípade nemali zabúdať. Na pozadí na prvý pohľad banálneho a komediálneho príbehu sa v skutočnosti odvíja viacero temných motívov ako alkoholizmus alebo z toho vyplývajúca nedôvera v manželstve. K tomu plno skvelých a vtipných hlášok a dialógov + prepracované postavy. ()
Je škoda, ak pri výpočte kladov slovenského filmu musím začať (a aj skončiť) krásnou prírodou (čo zvýraznila kamera Ladislava Szomolányiho) a poetikou života v podhorskej dedine (stelesnenou tradične výborným Jozefom Kronerom). S nedostatkami plocho napísaného scenára sa nedokázal popasovať ani taký režisér, ako Štefan Uher (inak tiež spolupáchateľ scenára) a zbytočne importovaní českí herci tiež veľa vody nenamútili. Rudolf Jelínek hral ešte horšie ako v Zemanovi. Je mi ľúto, že môj päťstý komentovaný film dopadol takto. A to som ešte trochu nadsadil, pretože medzi dvoma a troma hviezdičkami je príliš veľa priestoru. ()
Normalizacia sa zdala byt roku 1981 v byvalom Ceskoslovensku fakt nekonecna a pomaly neznicitelna. Vsetko sa jej podriadovalo : noviny, rozhlas, televizia, filmy. A tak reziser Stefan Uher /Slnko v sieti, Panna Zazracnica/ natocil len taky nudny normalizacny film, ktory dostal meno Kosenie Jastrabej Luky. Film sa vobec nevenuje ani trochu zaujimavym temam - monsterprocesy 50. rokov, nasilna kolektivizacia - a ide normalizacnym sudruhom pekne po chuti. Uz samotny obsah filmu vestil len prazdne tliachanie o medziludskych vztahoch ....... a do toho sa zamiesal aj miestny alkoholizmus. Film nezachranil ani pan Kroner /Obchod na Korze, Svako Ragan/, ktory vedel hrat. ked uz kvalitna normalizacna tvorba, odporucam Veru Plivovu -Simkovu : Pani Kluci 1975, Krakonos a Lyznici 1980, kvalitne filmy. Toto je nudny normalizacny zvast a prazdna cvachta. 40 % ()
O potrebe súdržnosti rodiny. Nech sú jej členovia akí sú, pospolu - s vedomím zázemia - sa všetko znáša lepšie. Aj konflikty vyplývajúce zo spôsobu života, či vyvolané nespokojnými partnermi. Pri existencii naozajstného, živého kontaktu s rodinou sa vždy odohrá veľa napohľad nepatrných maličkostí. Medzigeneračných, súrodeneckých, príbuzenských. Tak sa napríklad pri kosení lúky dá odpustiť bratovi polovica dlhu, či odniesť dolu kopcom tatka s boľavými nohami na chrbte sťaby malé decko. Mimochodom postava alkoholika, ktorého pri každej príležitosti a v každej krčme napadne spásonosná tvorivá myšlienka na prevratné umelecké dielo a vo chvíľach triezvenia zásobuje svoje okolie citátmi kadekoho je dokonale odpozorovaná zo života - až príliš mnoho ľudí nachádza inšpiráciu v krčmovom opilstve a cudzích vzoroch, pričom výsledkom tohto osvietenia sú najčastejšie výsledky maximálne na úrovni podpriemerných slohových (divadelných, filmových atď.) cvičení. ()
Rodinná dráma spočiatku v mierne budovateľskom štýle 80-tych rokov, ale v tomto prípade to neprekáža. Muži riešia svoje problémy, ženy zase svoje a mladý zaľúbený pár niečo celkom iné, že ani na vodu zo studničky si nespomenie. Na konci sa spoja v dramatických okamihoch, ktoré sa ale uzavrú v príjemnej atmosfére s vôňou sena. Film nielen prítomnosťou Zimkovej s typickým prejavom pripomína Kone na betóne, ale aj mnohé rodinné problémy a alkoholizmus ho pripomenú. Zatiaľ pre mňa najstráviteľnejší Uherov film. –––– To znamená, že sa dá hovoriť o nejakom hmotnom stimule? – Áno, o hmotnom stimule sa hovoriť dá. Veď koruna je koruna. –––– Na kráse ženy nezáleží. Dobrá povaha, to je to hlavné. ()
Galéria (15)
Zaujímavosti (3)
- Věru Tichánkovou předabovala Viera Strnisková. (Teres)
- Jedny zo záverečných scén filmu, v ktorom hrdinka odchádza autobusom, boli natočené aj v obci Lovča v smere do Žiaru nad Hronom. (Zeduke)
- Film sa natáčal v lokalitách Žiar nad Hronom, Žarnovica, Prochoť a Ostrý Grúň. (dyfur)
Reklama