Letisko

Výborný film podle neméně dobré knižní předlohy Arthura Haileyho, který odstartoval éru katastrofických spektáklů. Filmové zpracování se hodně věrně drží knižní předlohy v níž se autor zaměřuje na lidi pracující na jednom velikém letišti a kde každý má svoje místo. Autentická atmosféra podtržená účastí velkých hereckých osobností té doby kde nejvíc vyčnívá za vedlejší roli Oscarem odměněná Helen Hayes v roli prohnané černé pasažérky paní Quonsettové. P.S. V dnešní době, kde terorismus hrozí na každém kroku by samozřejmě podezřelý pasažér s kufříkem letištní kontrolou neprošel. (08.09.2014)

Hodnotím vysoko vzhledem k datu vzniku filmu. Na svou dobu to byl skvělý katastrofický film. Má i prvky humoru, nějaké to rodinné drama, katastrofu, která nakonec dopadne jakž takž. Líbilo se mi, že nic není přehnané a všechno se mohlo stát tak, jak bylo ve filmu. Snad až na tu všetečnou babku, která působí v celém filmu. (15.10.2017)

Výborný katastrofický film, s vyváženou dávkou skvělého humoru, který "odstartoval" (mou oblíbenou) letadlovou sérii katastrofických filmů. [1O/1O] Následující: Letiště 1975 (8/10), Letiště '77(9/10), Concorde: Letiště 1979(7/10). (27.01.2007)

Zaujmem mierne opozitný postoj voči tunajším názorom, keď si dovolím povedať, že hľadieť na Airport ako film katastrofický, a teda zadať priestor na zrovnávanie s modernou tvárou žánru je prinajmenšom chybou, ak nie až ignoráciou previazanosti s kontextom a knihami Arthura Haileyho. Nijako sa netajím, že práve Haileyho romány sú mi spomedzi diel amerických polofaktických literátov vsádzajúcich na investigatívnu prácu v obore, ktorému sa práve venujú, najbližšie. A i keď ani jeden nepostráda náboj a dramatické vyhrotené situácie, len ťažko by sa dalo označiť akýkoľvek román vrátane Letiska za katastrofický. Haileyho rukopis spočíva v obratnom vytvorení vlastného komplexného jazyka, ktorý pracuje v plánoch. Tým prvým je vždy pestrofarebná mozaika ľudí na rozličných spoločenských priečkach, čím sa mu darí získať si široké publikum, sympatizujúce s hrdinami z ich prostredia - máme tu napríklad zľahka idealizovaného (typický predstaviteľ Haileyho ústredných hrdinov) riaditeľa letiska, jeho sekretárku, hrdinského pilota, šikovnú a vtipnú starú čiernu pasažierku, zúfalého bombového atentátnika a ďalších. Tým druhým je ostrý kritický tón, ktorý zväčša prechováva k biznisovému modelu, politikárčeniu a moci peňazí, dolovaných z pracujúcej triedy; vždy tu ponecháva priestor aj trpkému humoru, hraničiacemu so satirou. Až v treťom, poslednom pláne je sledom udalostí, ktoré plynulo prechádzajú v napínavý súboj s časom v jedinom momente, kde sa pretnú osudy jeho postáv. Bohužiaľ, George Seaton zvolil zlý prístup, keď ustúpil hollywoodskym konvenciám, nechal námet prejsť vzťahovou melodramatizáciou a premenil ho na látku omnoho bližšiu klasickému katastrofickému filmu, pričom tú pravú esenciu Haileyho zahodil a vymenil za zvučné mená hereckého osadenstva. Ona kritika sa tu vyskytuje len veľmi zriedka a je zatlačená do úzadia (citeľný ústupok štúdiám, ktoré nechcú rozvíriť hladinu kontroverzie a pálčivých diskusií na túto tému), dôraz sa kladie len na zopár nosných motívov a prvkov (jedna búrlivá noc zo života riaditeľa, podnebné podmienky, bomba v lietadle a milenka, kam sa pozrieš), do popredia vystupuje zručná práca s dejovou dynamikou, ktorá však pri 137 minút trvajúcom filme, ktorý prakticky stojí na dialógoch, vyznieva ako paradox a pôsobí trochu nemiestne, plus nie vždy vychádza podľa predstáv. Obsadenie je zvolené tak, aby prilákalo čo najširšie publikum, hudba Alfreda Newmana vždy správne podkresľuje aktuálnu situáciu. Osobitne zaujme kamera a vkladanie záberu do záberu pri diaľkovej komunikácii, ktoré je nestále a využíva rôzne spôsoby, od klasického predelu na pravú a ľavú stranu, cez okrúhly výsek v strede až po štvorzáber. Nedostatky tým však nanešťastie nemiznú, ani dostatočne neblednú na to, aby som mohol vyjadriť akúkoľvek spokojnosť s týmto pojatím a jeho tunajším hodnotením. A že, i keď to niektorí tvrdia, je z toho Haileyho cítiť kvôli početným ústupkom komerčnému hitu len minimálne. 65% (24.08.2014)

Pokud se nějakou administrativní chybou stanu ředitelem významného mezinárodního letiště, tak jsem si zcela jist, že mou pravou rukou bude dvojnice schopné slečny Livingstonové, všechny letušky budou vypadat jako úchvatně fackující Gwen a údržbu mi na ploše budou zajišťovat minimálně tři naklonovaní Joeové Patroniové. Jen tak to může fungovat a já budu moci zdravit správní radu zdviženým prostředníčkem. Dosud však ředitelem letiště nejsem a tak mi nezbývá než uznat, že se mi líbilo v kanceláří, na letištní ploše i v letadle a to je co říct, protože já si za letu musím nejméně dvakrát otevřít okénko a jednou vyjít hlavním vchodem na čerstvý vzduch. To platí zejména v letadle Global 2, ve kterém se hromadně kouří a každý si do něj může donést svou vlastní výbušninu. (25.08.2015)