Velké hodiny

Chytrý a zatraceně zábavný noirový thriller s výborným Rayem Millandem a víc než dokonale nechutným Charlesem Laughtonem. Kromě výborně gradované zápletky potěší i nápaditá práce s vedlejšími postavami. Pořád jsem si během sledování říkal, že něco podobného už jsem viděl a hle - stejná předloha posloužila i tvůrcům Costnerova kvalitami nesrovnatelného hitu Bez východiska. (21.09.2007)

Uprchlík Ray Milland ve svižně natočeném noir thrilleru ze staré školy, kde se proti našemu hlavnímu hrdinovi postupně spojuje stále více nepříjemných okolností. Když poté dojde na poslední půlhodinku odehrávající se v interiérech sídla vydavatelství, kde se napětí neustále zvyšuje a atmosféra houstne, zaručuji, že vám bude tuhnout krev v žilách. Žádné kýčovité repliky, žádná zbytečná romantika. Výjimečný a vzrušující thriller i po tolika letech. Za jasných pět. (30.08.2009)

Veľmi sympatický noir! Atmosferický úvod (kamera sa plíži zvonku do budovy, hrdina v nesnázích, retrospektíva) a zábavné finále. Herecky dokonalé (sympatický Milland, nechutný Laughton), napínavé a zábavné po celý čas, za čo môže hlavne scenár a celá rada podarených vedľajších postavičiek (hitmanovský masér, uletená umelkyňa, amatérsky detektív v teréne). 4,5* (26.09.2019)

I mezi třetí a čtvrtou hodinou ranní mě tenhle film udržel vzhůru a to se cení :-))) Skvělý propracovaný příběh, napínavý až do poslední chvíle. Skvělý Charles Laughton coby pan Janoth a zajímavé byly i některé menší postavy jako třeba potrhlá umělkyně Pattersonová v podání Elsy Lanchester nebo výhružně koukající masér Harry Morgan. (20.02.2010)

Filmová verzia románu Kennetha Fearinga z roku1946, natočená spoločnoťou Paramount, kopíruje základnú zápletku, s niekoľkými odchýlkami. prvou je úvod filmu, ktorý je úplne v štýle film-noir, keď kamera snímatmavé mesto a prechádza na muža (George Stroud), ukrývajúceho sa v tieni veľkej budovy, v ktorej sídli Janothovo vydavateľstvo. Následne začína hlas rozprávať o udalostiach posledných 24 hodín. Druhá odchýlka sa týka jeho indiskrétností s Pauline Delos, premenovanou na Pauline York. Tu je Stroud vinný nielen z nevinnej flirtovačky, či niekoľkých drinkov. Zatiaľčo román jasne a logickejšie prezentuje vzťah ako sexuálnu aférku, film zobrazuje Georga ako obeť okolností. Napriek tomu obe formy sú zhodné s opísaním eskalujúcej sily veľkých spoločností v Amerike, hlavne vydavateľstiev, ako je Janothovo impérium. Tento strach z centralizácie a veľkých obchodných firiem je vynikajúco zobrazený v Janothovej posadnutosti veľkými hodinami, umiestnenými na jeho budove, ktoré kontrolujú a synchronizujú všetky hodiny v budove. (Spoiler) V jednej zo scén, ukrytý v mechanizme hodín, náhodou naruší ich chod – týmto sa naruší chod všetkých hodín v budove. Tento moment, spolu Janothovou zlosťou a pocitom neschopnosti, je výbornou metaforou na centralizáciu finančnej moci v Amerike. Na druhej strane, okrem otváracej sekvencie, ponúka film málo z vizuálneho expresionizmu a nalomených charakterov, ktoré charakterizujú väčšinu noir-filmov rokov štyridsiatych. Tón je svetlejší a skôr nahráva komédii. (31.01.2013)