Krok do tmy

Nech už je reputácia čsfd akákoľvek, jedno je pravda. Hodnotia tu ľudia, ktorí chodia do kina a podľa toho koľko má ktorý film hodnotení, či komentárov, sa dá ľahko odhadnúť, či je o film vôbec záujem, či mal ten film dobrú reklamu a či vôbec mal byť pustený do distribúcie. Zúfalých 26 hodnotení Kroku do tmy dva mesiace aj pár dní od premiery a v dobe, keď už vlastne vyšiel z kinodistribúcie, tak to je ťažká konkurencia aj pre Príklerov repelent Ďakujem, dobre. Je stará známa vec, že slovenskí producenti žijú len z grantov na výrobu a nikto nie je ochotný investovať z vlastného do reklamy, keď vie, že na Slovensku na to aj tak nikto do kina nepríde. Tento mechanizmus sa mi tu nechce rozvádzať, aj keď si myslím, že práve kvôli nemu sa tu točia väčšinou samé hlúposti a filmy, ktoré nikoho nezaujímajú..................Kroku do tmy by nepomohla ani reklama ako na Jurský Park. Okrem reklamy musí byť samotný film aj pozerateľný, a to Krok do tmy nie je. Luther síce nie je taký technický analfabet ako intuitívny divadelník Nvôta a na filme je poznať, že režisér stále ovláda základné filmové postupy a Krok do tmy teda nevypadá ako nerytmický, splácaný guláš Eštebák. A to je asi jediný rozdiel medzi týmito dvoma filmami. Zvyšok je približne na rovnakej úrovni. Postavy sú čiernobielo rozdelené na klaďasov a záporákov, čím sa znemožňuje akákovek identifikácia s nimi. Že je hlavný hrdina doktor sa nedozvieme z jeho skutkov, že by napríklad urobil nejaký lekársky trik, z ktorého by sme mohli pochopiť, že je doktor, ale musí nám to povedať jedna z postáv v dialógu. Proste pod rúškom profi kamery zas doslovný ukecaný Panelák.....................Dá sa súhlasiť s názorom, že film vybočuje z ostalgy línie a jeho cieľom nie je spúšťať spomienkový optimizmus? Problém je však v tom, že ostalgy filmy sa viažu k obdobie normalizácie, a že päťdesiate roky nikdy neboli zobrazované tak zmierňujúco ako sedemdesiate a osemdesiate, prípadne šesťdesiate. Klíšé pri filmoch z päťdesiatých rokov sú skôr predramatizované, vyhrotené, moralistické a ideologicky nepresné paškvili a od tých sa Krok do tmy vôbec nelíši. Najzásadnejší problém filmu je typ hrdinu, ktorého prináša. V snahe vykresliť hlavneho hrdinu ako morálne zásadového človeka, ktorý programovo nenávidí komunizmus Krok do tmy nijako nevybočuje z rady naivných filmov o komunizme, ktorých úlohou viac ako povedať niečo o danej dobe je oblažiť dušu samotných tvorcov a dnešného publika v podobe úľavného povzdychnutia, že predsalen tu žili ľudia, ktorí mali charakter. Ten film chce byť katarzným, ale akoby presúva zodpovednosť postáv na "zlú dobu" a hovorí, že nie je v ich moci niečo zmeniť. A to je najhorší alibizmus a zároveň aj prístup, ktorý naopak zamedzuje akejkoľvek katarzii. Katarzné by bolo, keby bol hrdina aktívny a keby on sám bol príčinou nejakej katastrofálnej udalosti. V Kroku do tmy náhodou spadne postava do náhodou otvorenej výťahovej šachty a to má byť vrchol veškerého dramatického diania. Takže zas len báchorky o "krutej dobe" a neviných chudiatkách....................Je to inak dosť naivné aj historicky. Tvorcovia si myslia, že divák je taký debil a nebude veci chápať, že dajú postave politickej agitátorky na krk zlatú retiazku s príveskom v tvare kosáka a kladiva. Rovnako je naivná situácia, keď napríklad bezmocná postava prekazí naplánované voľby na okresného predsedu strany. Situácia nemysliteľná v 50. rokoch, kedy by bol daný človek považovaný za blázna a vyviedli by ho z predvolebného mítingu preč. V Kroku do tmy však zrazu celé osadenstvo sály bez namietania prejde na stranu spravodlivého vzbúrenca a hneď všetci pochopia, že kandidát je nečestný človek a nezvolia ho. No proste naivita na každom kroku a všetko sa to deje síce v autentických ale zato ošumelých kulisách. Takže sú to síce päťdesiate roky ale také o šesťdesiat rokov staršie a sem-tam aj so zabradlím tak z deväťdesiatých rokov a na všetkom sú nalepené zaarchivované nepokrčné dobové plagáty. Takže čo môžu niektorí kritici považovať za autentické, môže byť autentické len ťažko, lebo vtedy to vyzeralo novo a autentické by teda bolo, keby to tvorcovia natreli, či zrekonštruovali. Ale to by sme predsa od nich nemohli chcieť, ved chudáčikovia nemajú ani na distribučnú reklamu. (21.08.2014) (menej) (viac)