Single Man

Single Man je typicky rozporuplným filmem současné americké produkce, zaměřené nejen výlučně na genderové téma. Příběh je mimořádně silný a nepostrádá hloubku trýznivé citové deprese hlavního hrdiny, nicméně výborně rozehraná linie definitivních ztrát je v posledních minutách roztříštěna neadekvátním závěrem, jež není ničím jiným, než čítankovým patosem. Čili tam, kde film skutečně začíná, vlastně končí a divák má pocit, že byl svými tvůrci podveden. Podveden tu ale byl i Colin Firth, který do postavy traumatizovaného profesora vložil maximální snahu a zkušenosti a je jen škoda, že jeho mimořádné sólo tu vlastně přichází vniveč. Ačkoli se film detailně nevyslovuje k mnoha důležitým aspektům, jež zvolené časové období vysloveně nabízí (např. otázka homosexuality na počátku šedesátých let, které znamenaly klíčový přelom v její zákonné akceptaci), samotnému příběhu to kupodivu příliš neškodí a ostatně to nemělo být ani záměrem. Příště postačí dopilovat scénář a laskavý divák pak leccos promine. Zatím k tomu není důvod. (24.05.2011)

70%. Vizuálnymi detailmi prekrásne pojatý film, pri ktorom som nadobúdala pocit, že sa doň sám režisér úplne ponoril a nechal vyniknúť ubíjajúce myšlienky, pocity a úzkosti prostredníctvom úchvatnej sugestívnej hudby a jemných obrazových perličiek. Nemôžem sa však večne rozplývať iba nad technickými záležitosťami, ten film si po obsahovej stránke zaslúžil väčšie zanietenie, viac psychológie hlavných postáv a najmä vášne schopnej zájsť až za hranice ľudskej rozvážnosti. Pekné, ale dalo sa s tým urobiť viac. (20.01.2011)

Film ma dostal hlavne svojou formou. Námet je síce zaujímavý, ale v konečnom dôsledku príbeh toho veľa neponúkne. Nie je ani tak o homosexualite ako skôr o samote, o budúcnosti, o strachu, o smrti... Ale je to podané neskutočne krásnou a smutnou formou, ktorá dokázala vo mne vzbudiť veľkú vlnu emócií. A to nepočítam vynikajúceho C. Firtha a záver, ktorý mi tam zapasoval ako riť na šerbeľ. Tiež by sa tu našlo pár zaujímavých myšlienok, nad ktorými sa oplatí popremýšľať, napr. komu sa nepáči prítomnosť, nebude sa mu páčiť ani budúcnosť a pod. Jasný nadpriemer. 80/100 (18.11.2014)

Jeden jediný den stačí na to, aby jsme si mnohé uvědomili. Co ztrácíme a co nalézáme. Nač se bát stáří... Vůbec na něj nemysleme a žijme přítomností. Zároveň z přítomnosti máme strach, ale život je boj, že? Krásně plynoucí minuty z pohledu "neviditelné" menšiny, doporovázený pomalou hudbou a změnou barev podle nálady hlavního hrdiny. Tolik společného a přece jsme si cizí... V jednom mám jasno, už nebudu se smrti bát. (29.05.2010)

Dosť si zakladám na tom, aby film nielen vyjadroval, ale aj vyzeral-to popierať nemienim. Napriek tomu som naklonený aj výtvorom, ktoré sú tzv. esteticky holé-teda nedbajú na svoj vzhľad a sústreďujú sa v prvom rade na minuciózne zachytenie (ku príkladu) existenciálnej problematiky. Avšak prípady v ktorých dochádza k súladu krásy vonkajšej s tou vnútornou sú proste k nezaplateniu. Posledné vety naznačujú, že práve "Single man" by mohol byť tým nezaplatiteľným produktom dosahujúcim žiadaný rezultát. Veru, neni to tak a na rovinu-mrzí ma to. Obyčajne prežívam rôzne modely sugestivnych spomaľovčiek, plačlivých husľových variácií, meniacich sa rastrov, fascinácií detailom, retrom, motívom, ale aj keď ma tieto blahé pomôcky/priority dokážu privádzať do rozpakov, ich prehnaná početnosť chtiac-nechtiac škodí. To priamo súvisí aj s nedodržaním si zdravého odstupu debutanta Forda, ktorý ešte (logicky) nerozozná únosnú mieru v správnom/vyváženom prerozdeľovaní/dávkovaní vyjadrovacích prostriedkov a myslí si, že keď do svojej senzibilnej výpovede naperie všetko pod tlakom (respektíve hromadne), tak automaticky dosiahne akési emočné rozpoloženie. Pri nezávažných témach takéto pokusy nevadia-oživia ich, pri závažných áno-zastrú ich, ale kladné prijatia chápem a všetkým (aj Tomovi) ich nesmierne prajem. U mňa to však škrípe, pretože od slzopudného a rozcíteného defilé vyžadujem čosi viac, ako len koncentrovane načančaný, vierohodne skompletizovaný reklamný spot s pár lapidárnymi zábleskami. Plus, k akademicky vycíbrenému výkonu Colina Flirtha si kvôli všadeprítomnej "Gucci" nažehlenosti vzťah nevytváram, o skutkovom preukázaní právoplatnosti súžitia dvoch rovnakých pohlaví ani nepolemizujem-nato je to príliš povrchné a ako bolestný príspevok o strate partnera, následnej osamelosti so samovražednými sklonmi to usilovne háji svoje farby a zasahuje ma presne mierenou ranou. Kiež by ta rana bola hĺbková a nebol to len gumový projektil. (15.03.2011)