Včelař

Začať pri Angelopoulosovi práve týmto filmom asi nie je najmúdrejší krok. Na Grékovu tvorbu sa treba zrejme adaptovať, pochopiť ju viac v celku, ako jedným konkrétnym filmom a mám dojem, že po absolvovaní zhliadnutí viacerých jeho filmov budem pozitívnejšie vnímať aj Včelára, respektíve ľahšie sa dostanem do mysli hlavnej postavy. Hodnotenie dávam iba preto, aby nejaké bolo, nie ako odraz toho, žeby som si myslel, že sa vo filme toho viac neskýva a že je priemerný. Tým by som môj nič nehovoriaci a alibistický komentár zakončil. (07.05.2017)

Herecký koncert Marcella Mastroianniho v příběhu o bilancování dosavadního života. Ten se svými včelami putuje po místech svého mládí a vzpomíná.....Angelopoulos šetří dialogy a příběh staví na minimalstickém projevu Mastroianniho a ten nenechává nikoho na pochybách, že hozenou rukavici umí zvednout....smekám mistře! (20.01.2010)

Druhý diel trilógie Ticha od Angelopoulosa. Včelár je pomerne lyrickým príbehom ak by sme teda vzali v úvahu, že každá scéna má v sebe realistickú motiváciu a na metafory úplne kašle. Príbeh sleduje Odyseu starého včelára, ktorý si nerozumie s rodinou, ktorému zdochýnajú včely, ktorého opúšťajú kamaráti(kvôli starobe a únave) a do toho všetkého sa mu do života pripletie ešte jedno romantické splanutie v podobe mladého dievčaťa. Film je skúpy na úvahy. Zosobňuje scénami pocit osamelosti a túžby niekde patriť. Ale na staré kolená sa všetci stávame tulákmi. Spoločenstvo ktoré sme si tak úpenlivo v rokoch vitality budovali sa rozpadá a tej súčasnej vitalite, ako keby sme nestíhali, aj keď práve to je našim hybným motorom pri každodennom prebúdzaní. Mastroianni podáva krásny a civilný výkon. Namiesto pútavého a exotického Grécka čakajte ale špinavú a smutnú krajinu, ktorá pekne evokuje vnútorný stav mlčanlivého hrdinu. Jedno z tých krásnych obzretí sa za tým, čo sme nedokázali. (11.03.2015)

Ano, takhle má vypadat dobrý film - neokázalý, ale o to silnější, todle dovedou hlavně evropští filmaři, mají prostě jinej rytmus a ty filmy vypadaj mnohem skutečněji než, když se o to pokouší jako o umění všelijací Spielbergové a další hollywoodská sebranka - todle je umělecké samo sebou, přirozeně. (29.09.2011)

Večné odchádzanie, cestovanie, blúdenie... nemožnosť sa usadit na jednom mieste, taký je život hlavného hrdinu, bývaleho učiteľa na dôchodku, putujúceho so svojimi úľami včiel od miesta k miestu, nachádzajúc tu spomienky i svojich známych a dávnych priateľov. V tomto komornom road movie nie sú žiadne veľkolepé akčné scény ani humorné gagy, dej plynie veľmi pomaly, v súlade s pocitmi samoty, nostalgie, nekonečnosti stereotypných dní, viac ako rozhovory počúvame šumenie mora, vetru, dažďa, hluk motoru áut. Režisér Angelopoulos natočil veľmi pôsobivý dramatický film, do ktorého atmosféry keď sa na začiatku ponoríte, nemožno sa až do konca takmer odtrhnúť. Nádherné vykreslenie gradujúcich momentov medzi starým mužom a mladou tuláčkou a úžasný charizmatický Marcello Mastroianni. Len mi dojem máličko pokazili príliš dlhé súložiace scény. 90% Challenge Tour 2018: 30 dní so svetovou kinematografiou (09.03.2018)