Réžia:
Rose BoschScenár:
Rose BoschKamera:
David UngaroHudba:
Christian HensonHrajú:
Jean Reno, Mélanie Laurent, Gad Elmaleh, Raphaëlle Agogué, Hugo Leverdez, Oliver Cywie, Sylvie Testud, Anne Brochet, Denis Ménochet, Roland Copé (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
6. júna 1942 nadobúda účinnosť nové nariadenie francúzskej vlády namierené proti židovskému obyvateľstvu. Jedenásťročný Joseph Weismann preto odchádza do školy so žltou hviezdou na hrudi. Napriek tomu žijú Weismannovi v presvedčení, že majú stále dôvody na radosť. Ale len do úsvitu dňa 16. júla 1942, keď do bytu vtrhnú muži v čiernych uniformách. Budia celú Josephovu rodinu a ženú ich do autobusu... Po najväčšej razii v dejinách ľudstva, ktorá prebehla pod taktovkou francúzskej polície, sa v parížskej cyklistickej aréne tiesnia na trinásť tisíc Židov. Päť dní bez vody, bez jedla a bez zdravotnej starostlivosti. Dr. Sheinbaum internovaný spolu s ostatnými robí, čo môže. Intenzita rasizmu šíreného tunajšou kolaborantskou vládou hlboko zasahuje okrem iného aj sestru Červeného kríža Anette Monod. (RTVS)
(viac)Videá (3)
Recenzie (179)
Tento film má velký handicap v tom, že už jen těžko může přinést něco nového. U filmů s tematikou holocaustu je to přece jen pořád dokola, divák už vše viděl, a už ho ty hrůzy, ač to zní nepěkně, neberou tak moc, jako když to bylo poprvé, podruhé... Když se tedy objeví snímek, který přes všechnu "otrlost" dokáže diváka upoutat velmi citlivým režijním přístupem, díky vkusným a přesvědčivým hereckým výkonům donutit spoluprožívat příběh a nakonec takřka dohnat k slzám dojetí, musím konstatovat, že to je dobrý film. Domnívám se, že na celkovém výsledku má svůj velký díl skutečnost, že tento film natočila žena. ()
Není uměním a asi ani velikým úsilím dojmout diváka pohledem na odtržení dětí od matek a následný odsun do koncetráku na východě. Je ovšem uměním do toho všeho zapojit dynamiku tak, aby se divák u zbytku filmu nenudil, neboť musím s lítostí konstatovat, že ten zbytek filmu mě prostě otravoval a s většinou postav jsem se za boha nedokázala sžít. Téma to je jistě závažné a tento komentář jeho závažnost nijak nezlehčuje, ba naopak, doporučuji film pro opomíjenost francouzského kolaborantství a hluboko zakořeněnho antisemitismu, ale zpracování jako takové opravdu nevystupuje z přeplněných vod filmového průměru, nehledě na závažnost tématu. ()
O Francúzoch je známe, že najlepšie, čo vedia je vzdávať sa a tuto, smradľavý Nemčúrik s mastnými vlasmi a priščami po celom ksichte, zahajloval a celé Francúsko sa zosralo a vrhli sa na Židov ako nenažratí vlci na karkuľku. Ta to nielen vyspevovať žetem, žetem, ale keď treba tresnuť aj po papuli chlapovi a nie vršiť sa na malých deťoch. ()
Príbeh z vojnového obdobia a meno Jean Reno je pre mňa dostatočným lákadlom, ale ako tu už bolo napísané, film dieru do sveta neurobil. To ale neznamená, že nestojí za pozretie. Spočiatku nie je celkom jasné kto bude hlavnou postavou. Až neskôr vysvitne, že ňou bude statočná zdravotná sestra. Postava Hitlera film zbytočne zhadzuje a hlavne jeho prvý príhovor vyvoláva pocity trápnosti. Neskoršie scény z jeho horského sídla už vyzerajú podstatne lepšie, ale film by sa bez týchto scén v pohode zaobišiel. Udalosť, ktorá dodnes víri francúzke vody je hodná filmového spracovania a tento film je myslím dôstojnou spomienkou na tieto udalosti. Je sympatické, že si Francúzi pred zodpovednosťou nezakrívajú oči a otvorene priznávajú spoluvinu. Detskí predstavitelia predvádzajú slušné výkony a film v konečnom dôsledku môžem iba doporučiť. Jednak ako dobrý film a ak niekomu rozšíri obzory a dozvie sa niečo o čom nevedel, tak film splnil účel. Na túto tému bol nedávno natočený tiež francúzky, ale o niečo kvalitnejší film Kľúč k minulosti, hoci sa tejto téme venoval len čiastočne. 70%. ()
Nevyvážené. Režisérka chtěla být Francouzům advokátkou i žalobkyní, ale nepodařilo se jí to, protože nenašla nebo spíše nechtěla najít protipól sestře, která ztělesňovala ty správné Francouze. Vznikla tak kostrbatá obhajoba, proložená kýčovitými momenty, jako byl třeba medvídek na nádraží či květina židovské holčičky. Vedle šlápla i se zařazením scén s Hitlerem a Himmlerem, jejichž představitelé byli naprosto nevhodně vybráni a jejichž vystoupení mi přišlo pro rámec filmu naprosto zbytečné. Najde se ovšem i řada pozitiv, ať už jde o scény z Velodromu, výkon Mélanie Laurent či drastické oddělování dětí od matek. Dojem udělal i konec, kdy Roselyn Bosch dokázala dát jedním záběrem beze slov najevo, že děti po prožitých hrůzách přestaly být i přes útlý věk dětmi, ale pocit polovičaté práce ve mě převládá. 50% ()
Galéria (38)
Zaujímavosti (22)
- Emmanuelle Seigner bola pôvodne obsadená do úlohy Joovej matky Sury Weismann, no tri týždne pred natáčaním odstúpila. Rolu nakoniec dostala Raphaëlle Agogué. (Arsenal83)
- Mezi deportovanými nebyli jen obyvatele Francie, ale také uprchlíci z Polska, Německa a také Československa. (Lucas87)
- Jednu z dětských rolí, Noe "Nono" Zyglera, hrají ve skutečnosti dva chlapci, dvojčata Mathieu a Romain Di Concetto. (7trpasliku)
Reklama