Réžia:
Federico FelliniKamera:
Otello MartelliHudba:
Nino RotaHrajú:
Marcello Mastroianni, Anita Ekberg, Anouk Aimée, Yvonne Furneaux, Magali Noël, Alain Cuny, Riccardo Garrone, Evelyn Stewart, Lex Barker, Annibale Ninchi (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Felliniho slávna kronika dekadentnej bohémskej spoločnosti, v ktorej sú jedinými hodnotami sláva, alkohol a sex. Sprievodcom po tomto svete je mladý playboy a bulvárny novinár Marcello, ktorý strávi niekoľko dní v spoločnosti filmovej divy Sylvie. Marcello sníva o tom, že raz vykoná niečo skutočné a dobré, zatiaľ je však lapený v pasci nočných klubov, večierkov a extravagancií. Hoci hovorí o tom, ako sa chce venovať serióznemu spisovateľskému remeslu, stráca sa vo víre sladkého života. Príbeh je členený siedmimi svitaniami a siedmimi súmrakmi, ktoré oddeľujú jednu preflámovanú noc od druhej. Film je plný alegorických výjavov na pomedzí sna a skutočnosti, pozemského a posvätného, skutočného a iluzívneho. Získal Zlatú Palmu na MFF Cannes, Oscara za najlepšie kostýmy a iné ocenenia. Do dejín filmu sa zapísal najmä slávnou scénou nočného kúpania vo fontáne Di Trevi. (RTVS)
(viac)Zaujímavosti (27)
- Momentka z filmu, kde je na ní zachycena Anita Ekberg, zdobí obálku knihy „Zakázané filmy“ od Dawn B. Sova, vyšlou v roce 2005 i v České republice. (Zetwenka)
- Tímto filmem přišla do historie moderního filmu revoluce nejen v Itálii, kde Sladký život vyvolal pozdvižení především prudkou, ale i rozporuplnou reakci, kdy jedni z katolické církve ho chválili a druzí mu udělili verdikt zapovězeného filmu nepřístupného všem. Vzápětí však byl oceněn na canneském festivalu Zlatou palmou. Legie v USA mu dala známku A-4 (s výhradami morálně nezávadnými pro dospělé) podle nových dodatků z let 1957 a 1963, kdy si začala uvědomovat, že zaspala dobu a nekatolíci ji již považovali za směšnou organizaci. Též Správa kodexu byla velmi rozpolcená při posuzování filmu, ale žádná oficiální zakázání nenásledovala. (Zetwenka)
- V roce 1960 obdržel Federico Fellini cenu David Di Donatello pro nejlepšího režiséra. (Cucina_Rc)
- Ve filmu zahráli sami sebe německá zpěvačka a herečka Nico (Christa Päffgen) a italský herec a zpěvák Adriano Celentano, tenkrát oba ještě na začátku své kariéry. (Aelita)
- Pro hlavní hudební téma použil skladatel Nino Rota píseň "The Ballad of Mack the Knife“ z muzikálu Kurta Juliana Weilla podle "Třígrošové opery" Bertholda Brechta. (Aelita)
- Democrazia Cristiana, italská křesťanská strana, společně s představiteli Vatikánu proti filmu silně protestovali, protože vykresloval obyvatele Říma jako zkažené. Jeden z protestních článků, „La schifosa vita” (v překladu nečistý život), prý napsal Oscar Luigi Scalfaro, pozdější prezident Itálie. (Coldrex)
- O Lexu Barkerovi někdo prohlásí, že to je ten co hrál Tarzana. Lex Barker jej skutečně hrál, a to v několika filmech na přelomu 40. a 50. let. (Kulmon)
- Ve Španělsku byl film kvůli cenzuře uveden až v roce 1981. (džanik)
- Federico Fellini uvažoval do role Steinera o Henrym Fondovi. Když odmítl, padli mu do oka Alain Cuny a Enrico Maria Salerno. Na radu Piera Paola Pasoliniho pak obsadil Cunyho. (džanik)
- Ve filmu, v postavě Marcellovy přítelkyně, spisovatelky Dolores, se měla objevit i oscarová herečka Luise Rainerová. Svoji postavu však chtěla různě upravovat, a tak ji Federico Fellini nakonec vyškrtl. (džanik)
- Film dal světu pojem "paparazzi" (množné číslo). Paparazzo se jmenoval Marcellův přítel a fotograf. (džanik)
- Slavná scéna ve fontáně “Trevi“ se točila v březnu. Anita Ekbergová vydržela podle Felliniho ve studené vodě bez problémů hodiny jen v šatech. Marcello Mastroianni však musel mít pod oblekem neoprén a přesto mu byla zima - vyprázdnil tedy láhev vodky a ve scéně ho tak vidíme zcela opilého. (džanik)
- Producent Dino De Laurentiis dal od projektu ruce pryč poté, co režisér Federico Fellini odmítl do hlavní role obsadit Paula Newmana. (džanik)
- Producent Dino De Laurentiis do role Marcella navrhoval Gérarda Philipa. Marcello Mastroianni byl podle něj "příliš měkký, rodinný typ“. (džanik)
- Časopisem “Entertainment Weekly“ zvolen 6. nejlepším filmem všech dob. (džanik)
- Rímskokatolícka cirkev mala s filmom problém pre kritiku náboženstva a "Légia slušnosti" ho označila za titul vhodný iba pre dospelého diváka a musela zmeniť svoj hodnotiaci systém. Tlaky na zostrihanie filmu však neboli úspešné. (Raccoon.city)