Generál Nil

„KDO ALE UVĚŘÍ, FIELDORF, KTERÝ PROLIL TOLIK NĚMECKÉ KRVE A SPÁCHAL TOLIK ÚSPĚŠNÝCH ATENTÁTŮ, BYL ZRÁDCE A KOLABORANT?…“  Byl jednou jeden polskej hrdina, kterej věřil, že jeho (hrdinský) skutky soudruzi ocení i po válce… Historickej film, kterej potvrdí, že z Ruska nikdy nic dobrýho nevzešlo (Jen počkej, zajíci?... inu dobrá…). A taky, že hrdinů jsou plný hřbitovy. Nejde jen o vyšetřovací metody, ale o onu absurdně morbidní situaci, kterou může vytvořit (asi) jen totalitní režim!  /// -------------- POD ČAROU: ------------------------------------------------ 1.) V roce 1989 byl generál Fieldorf zproštěn obvinění a rehabilitován. V roce 2006 mu prezident Lech Kaczyński udělil Řád bílého orla.. 2.) Film je závěrem trilogie sestávající z „Výslechu“ (1982) a televizní inscenace z roku 2006 „Smrt Witolda Pileckého“. Trilogii spojuje témata odporu proti útlaku komunistických úřadů. 3.) Thx za titule „KenoL“. ///                         PŘÍBĚH  *****  HUMOR  ne  AKCE  ne  NAPĚTÍ  * (01.11.2023)

Nie je to prvý, ani posledný film, ktorý som o stalinistických procesoch videl. Filmy majú spoločné, že akonáhle o niekom sa v mene vyššieho záujmu rozhodne, že bude zlikvidovaný, tak zlikvidovaný bude. A nikto z tých, ktorí priložili roku k dielu nebude nikdy potrestaný. A spolu s ostatnými hlupáčikmi budú donekonečna nosiť Stalinove obrazy na zhromaždenia nepoučiteľných, mumlať "robili sa aj chyby" a spomínať na mlieko za korunu sedemdesiat. Možno to tak v prírode, milujúcej priemer, funguje. Špičky sa likvidujú, aby ich miesto mohla zaujať amorfná, tvárna masa. (22.08.2019)

Kde sa vyretušovaná, v skutočnosti zaschnutými jebákmi poďobaná tvár generalissima krivej nohy a zavšivaveného fúza Stalina čo i len z obrazu pozerala, tam boli monštruózne grc procesy. Aj Poliaci mali svoje a boľševické mozočky mali veru stále dosť priestoru na fantáziu, lebo kým u nás popravili partizánov, tak u nich rovno generála, ale ešte akého a s akými argumentmi. Človeka, ktorý dával počas vojny priame príkazy na likvidáciu nemeckých nacistov, ktorý sa podieľal aj na odstránení čuráka Kutscheru, známeho ako "varšavský kat", tak toho človeka boľševici nemali problém len pár rokov na to označiť za "prívrženca fašizmu a hitlerizmu". Voči oprátke sa postavil ale hrdo, a to nielen vo filme, ktorý popravu ukazuje takmer dokonale presne, ale aj v skutočnosti. Svedok popravy, prokurátor Witold Gatner, tento moment opísal nasledovne: „Bol som nervózny, napätý. Cítil som, že sa mi trasú nohy. Odsúdený sa mi celý čas pozeral do očí. Stál vzpriamene. Nikto ho nepodopieral. Po prečítaní dokumentov som sa odsúdeného spýtal, či má nejaké želanie. Na to odpovedal: «Prosím, informujte rodinu». Oznámil som mu, že rodina bude informovaná. Opäť som sa spýtal, či má ešte nejaké želania. Odpovedal, že nie. Potom som povedal: «Nariaďujem vykonanie rozsudku». Kat a jeden zo strážnikov sa priblížili (...). Postoj odsúdeného by som označil za dôstojný. Pôsobil dojmom veľmi tvrdého človeka. Bolo možné priamo obdivovať jeho pokoj v tvári tak dramatickej udalosti.” Z filmu utkvejú ešte v hlave zaujímavé boľševické výroky, napríklad: "Máme krásnu mládež, Keď im ešte vštiepime ideologické zameranie, čaká nás skvelá budúcnosť." Kde som to len počul, kto to chce aj v súčasnosti vštepovať ideológiu už deťom na školách? Žeby novodobí pokrokári, potomkovia najšpinavejších boľševických lúz, ktorí už nevešajú obrazy Stalina, ale rovno vlajky rôznej farby, ktorým sa máme klaňať, a ak neposlúchneš, tak hrozia najprv cenzúrou, potom by najradšej trestali, vytesnili zo spoločnosti a určití fanatici už aj na uliciach strieľajú? A to všetko v mene tom najvyššom. Veď zachraňujeme slobodu a demokraciu a nám je teda dovolené všetko. Nuž a ich slepí následovníci si o sebe pri odstavenej kolobežke, miešajúc kávičku so šľahačičkou a zasnene sa pozerajúc na prdelky okoloidúcich chlapov svojimi okuliarmi bez dioptrií ešte myslia, že ako parádne vzhůru k lepším zajtrajškom tú spoločnosť oni vedú. Len presne tými istými metódami sa o tie lepšie zajtrajšky pokúšal už niekto iný. A tiež raz padol. (07.09.2024)

Smutná výpoveď pochmúrnej doby, začiatok novovekej éry temna v Poľsku (ale nie len tam). Z môjho pohľadu bol generál Nil rozporuplná bytosť. Na jednej strane si zasluhuje úctu a obdiv, ako vojak a nadaný veliteľ nemal žiadnu chybu, no v čase "relatívneho" mieru jednal pomerne hlúpo a skratkovito. Akoby vôbec nevedel alebo nechcel vedieť čo sa okolo neho deje. Stále do neho všetci hučali nech odíde, nech odíde, no a on radšej asi tú oprátku... Odhliadnuc od postavy, film poskytne aj výborný atmosferický zážitok a mnoho informácií o tomto smutnom období. Vrelo odporúčam! 85/100 (20.12.2016)

Pohnutý příběh statečného a čestného muže, který v době a na místě kde se odehrává ani nemohl skončit jinak než skončil - Armija Krajowa vedla nerovný ozbrojený boj proti nastupující komunistické moci ještě dlouho po skončení války a její členové za to většinou velmi draze zaplatili... Olgierda Lukaszewicze jsem měl vždycky rád, ale jestli nepodal svůj životní výkon právě zde, tak potom už nevím kde. (16.05.2011)