Ženské oddelenie

Štepkove divadlo je divadlom jednoduchého človeka o jednoduchých ľuďoch a v tom je jeho krása a obľúbenosť. Také krásne a priamočiare sú aj všetky postavy v tejto divadelnej hre vo filme. Určite je to lepšie ako sledovať divadelný záznam, kde by chýbali mnohé filmové prostriedky, ktoré televíznemu divákovi uľahčujú sledovanie a nasávanie atmosféry. V krátkom čase hodinky a štvrť sa toho stihlo veľa, spoznali sme charaktery, prežili ich životy, a vypočuli si toľko životného múdra, ako v dlhom seriáli. –––– Bol som aj ja v nemocnici. Darovali sme krv, aby sme posilnili mier. –––– Svadobná cesta, to znie horšie ako posledná cesta. –––– Volákdo žije kopu rokov a niš porádne neužije. A Irenka milovala život, aspoň zachvílu. (30.05.2016)

" Idem po závode a tlačím za sebou káru, teda záleží ako mám ruky obrátené." Štepkov nezameniteľný a ľudský humor ma vždy priťahoval a priťahuje + Kolníkovej prejav a vyžarovaná dobrota mi pohladia dušu. Kedykoľvek. Pred dvadsiatimi rokmi, teraz a určite i o dvadsať rokov. " Nájdem ťa aj na kraji sveta. Mám dosť času a dobrý bicykel." (02.09.2010)

"Čil už je, na chvílku, všetko v najlepšom porádku", najmä preto, že som sa opätovne dostal k jednej z mála hier Stanislava Štepku, ktoré sú zaznamenané vo forme televízneho filmu. Radošincov mám rád a videl som veľa z ich predstavení. Lenže z "nezabudnuteľného zážitku", ktorý mi pripadal, ako najpriliehavejšie označenie pocitov po odchode z divadla, ostal po desiatkach rokov síce pekný, ale pomerne hmlistý dojem. Preto je sledovanie každej zachovanej hry v pôvodnom obsadení pre mňa sviatkom. Ženské oddelenie asi nie je najlepšia zo Štepkových hier a aj na prejave časti hercov by sa našli chyby. Všetko však prebíja Štepkova a Kolníkovej človečina, teda to, čo z malého dedinského divadla urobilo pojem. (02.09.2010)

Musím říct, že nejvíc se mi líbily herecké výkony. Všichni byli perfektní. Nejvíc se mi asi líbila postava taxikářky Ireny a společnice Karolíny. Anna Šišková byla jako sestřička-jeptiška roztomilá. Škoda, že víc prostoru nedostal Julo Satinský. Celá tahle inscenace stojí na lidskosti a obyčejnosti lidí. Scénař asi nebyl špatný, ale ten konec byl už trochu přes čáru (až moc naivní). (09.05.2012)

Členovia Radošinského naivného divadla (RND) sa nám tu predstavili vo filmovej podobe. Vo forme TV inscenácie. Režisérovi Jurajovi Nvotovi sa dobre podarilo preniesť atmosféru ich divadelných predstavení i na televízných divákov. Vanie z toho charakteristický jemno-satirický, ľudský humor. A sledovať to neštudované, naturálne herectvo pani Kolníkovej je proste radosť. **** (13.03.2008)