Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Film Patton je portrétem jednoho z nejgeniálnějších válečníků dvacátého století, který získal v roce 1970 celkem 7 Cen Akademie, včetně kategorie za nejlepší film. Jeden ze získaných Oscarů patřil také Georgovi C. Scottovi, a to za jeho triumfální ztvárnění George Pattona, jediného spojeneckého generála, kterého se nacisté skutečně obávali. Charismatický Patton, který sám navrhoval vlastní uniformy a nosil šestiranovku se slonovinovou rukojetí, věřil, že v minulých životech byl válečníkem. Vymanévroval Rommela v Africe a po operaci Den D vedl své jednotky v nezastavitelném tažení napříč Evropou. Jak byl brilantní, tak byl odbojný. Svými schopnostmi dokázal, že jeho nestálá osobnost byla jednou z největších zbraní, kterou nepřítel nedokázal nikdy porazit. (Česká televize)

(viac)

Videá (1)

Trailer

Recenzie (196)

Thomassi 

všetky recenzie používateľa

George S. Patton Jr. byl jeden z nejkontoverznějších generálů ve druhé světové válce. A tento velkofilm, který v roce 1971 dostal Oscara za nejlepší film, je právě o jeho působení v roli generála v letech 1943 - 1945. Když se řekne válečný velkofilm, myslí se tím válka s velkými bitvami. A tady je to skutečně vidět. Ať už to jsou bitvy v Africe nebo v Evropě, jsou natočeny skvěle a monumentálně. Jaká ale stála opravdu za vidění, byla bitva v Ardenách, která je asi nejlépe vyzobrazena. Film se ale nezabývá pouze válčením, je také o Pattnově osobnosti, o tom jaký měl charakter a jak se choval (nehorázně odsuzoval zbabělce a ulejváky a naopak velmi si cenil skutečných bojovníků, viz událost na Sicílii, kdy vyfackoval jednoho vojína). Film má výbornou výpravu, skvělého režiséra, ale kdo opravdu táhne vše, je George C. Scott. Je to naprostý Patton a jeho výběr do role se vyplatil jak nikde jinde. Malinko mi ale vadilo, nebo spíš byla škoda, že tvůrci to pojali stylem skoků z jedné bitvydo druhé. Jasně, kdyby ne, film by měl další dvě hodiny. Ale přece jen se mohli věnovat trochu více konce války, třeba jak chtěl táhnout na Prahu, ale nebylo mu to dovoleno. Jinak ale jeden z nejlepších válečno-životopisných filmů. ()

d-fens 

všetky recenzie používateľa

už po úvodnom energickom proslove Pattona pred obrovskou americkou vlajkou je jasné, kto zaujme k tomuto filmu (a postave) aký postoj :) Ak máte radi vojnové filmy, kde sa autori snažia čo najviac priblížiť pohľadu bežného vojaka v poli, sťažujúceho sa na velenie, nespravodlivosť, krutosť, nezmyselnosť vojny, trpiaceho mindrákmi, píšuceho listy domov svojej milovanej žene, rodine, mamičke - nepozerajte to .... ak obdivujete pacifistický postoj Olivera Stonea (áno toho pacifistu Stonea, ktorý postavu Alexandra Veľkého obdivoval natoľko, že o ňom natočil film:) - nepozerajte to..... toto je totiž príbeh novodobého "Alexandra Veľkého" alebo "Napoleona", ktorí sa však v novej dobe musí prispôsobovať politikom, diplomacii, slušnému slovníku, kde čo povie médiám ...... jediné, čo by som filmu vytkol je trošku prehnaná karikatúrnosť Montgomeryho, a prílišné kladenie dôrazu na "obdiv" nacistov voči Pattonovi ()

Reklama

Flego 

všetky recenzie používateľa

Film zobrazuje posledné 3 roky z druhej vojny. Do deja vstupujeme po prehranej bitke pri Kasserine v Maroku, vtedajší americký veliteľ Fredendall utrpel značné škody, a bolo načase ho vymeniť. Už úvodné rozkazy nastupujúceho generála Pattona zvyšovali disciplínu a povzbudzovali morálku mužstva... Bezpochyby bol Patton počas celej vojny znamenitým dôstojníkom, nechýbala mu dravosť, nekompromisnosť, disciplinovanosť, ale dokázal ukazovať aj ľudskú tvár básnika a nadovšetko stál za svojími ľuďmi. Neváhal strieľať po útočiacich lietadlách svojim revolverom, neváhal robiť regulovčíka, neváhal robiť všetky kroky, aby jeho vojská napredovali. Lebo uznával jedine napredovanie. Presne všetky tieto historicky známe skutočnosti sú obsiahnuté aj v tomto veľkolepom filme. A že ide o parádny vojnový film svedčia aj realisticky natočené tankové boje. Chvíľami som nechápal, prečo nemohol byť snímok premietaný ešte v socialistických kinách, na záver som to pochopil.:) Treba ešte podotknúť, že výkon Georgea C. Scotta je obdivuhodný, ukázal nám postavu generála v celom jeho spektre charakteru, od poéta po prehnaný ambicionizmus. ()

kaylin 

všetky recenzie používateľa

Roztahaná válečná freska o osobnosti, která rozhodně stojí za pozornost. Bohužel mi to opravdu přišlo dlouhé a vlastně ne až tak zajímavé. Kdyby nebylo George C. Scotta - který odmítla převzít nejen nominaci, ale i Oscara za svou skvělou roli - tak mě film opravdu nebaví. Takhle jsou zde zajímavé scény, které nejsou tolik o válce samotné, ale o člověku a jeho místě ve světě. Pattonův pohled je zajímavý. ()

Falko 

všetky recenzie používateľa

Reziser Franklin J. Schaffner ma potesil nielen PLANETOU OPIC (1968) ale aj MOTYLKEM (1973) a preto som si bol isty, ze ma nesklame ani tymto skvelym vojnovym filmom. George C. Scott si svojho generala doslova herecky vychutnaval, bolo to citit cely film, preto si mozno aj Oscara zasluzil, len ma prekvapila jeho ignoracia prevziat si zlatu sosku, po ktorej napriklad tuzila taka Sharon Stone, ktora sa sla v CASINE (1995) roztrhat, len aby ho ziskala a aj tak ho nedostala. Film je zaujimavy hlavne vdaka kontroverznej postave Generala Pattona, ktory sa spraval ku svojim vojakom ako k robotom, nesmeli byt zranitelni, alebo mat strach, inac su to zradci a podobne... Pacil sa mi aj sposob natacania i z viacerych pohladov, teda od Rusov, Francuzov, alebo aj od Nemcov a vojnove zabery bombardovania s tankami boli tiez perfektne natocene. Proste na rok 1970 je to kvalitny vojnovy film a z historie pocas druhej svetovej vojny som sa opät nieco navyse dozvedel. Mozno len ta minutaz bola trosku pridlha... 23.06.2009 ___ George C. Scott - (Generál George S. Pattonm Jr.) +++ Karl Malden - (Generál Omar N. Bradley) +++ Stephen Young - (Kapitán Chester B. Hansen) +++ Michael Strong - (Hobart Carver) +++ James Edwards - (Serzant William George Meeks) +++ Lawrence Dobkin - (Plukovník Gaston Bell) +++ Hudba: Jerry Goldsmith +++ ()

Galéria (60)

Zaujímavosti (30)

  • Pattonova báseň, ze které ve filmu cituje u Kartága, se jmenuje „Through a Glass, Darkly“. (vojtaruzek)
  • Původně byla hlavní role nabídnuta Rodu Steigerovi, který ji odmítl, což později označil za svou největší chybu. (Kamiiik)
  • Šlo o nejoblíbenější film Richarda Nixona, který si pouštěl častokrát v Bílem domě, zejména předtím, než měl mít nějaké důležité vojenské rozhodnutí. (skinny9)

Reklama

Reklama